Táto kapitola poskytuje tematický a chronologický prehľad národných reforiem a vývoja politík od roku 2021.

Úvod kapitoly popisuje celkovú stratégiu vzdelávania a kľúčové ciele naprieč celým systémom vzdelávania. Skúma tiež ako je organizovaný proces reformy vzdelávania a kto sú hlavní aktéri v procese rozhodovania.

Časť o prebiehajúcich reformách a politickom rozvoji zoskupuje reformy v nasledovných širších tematických oblastiach, ktoré vo veľkej miere korešpondujú s úrovňami vzdelávania:

• predprimárne vzdelávanie a raná starostlivosť,
• školské vzdelávanie,
• odborné vzdelávanie a príprava a vzdelávanie dospelých,
• vysokoškolské vzdelávanie a
• prierezové zručnosti a zamestnateľnosť.

V rámci každej tematickej oblasti sú reformy zoradené chronologicky. Najnovšie reformy sú popísané ako prvé.

Všeobecná národná vzdelávacia stratégia a kľúčové ciele

Strategické zámery rozvoja jednotlivých oblastí slovenského vzdelávacieho systému popisujú uvedené rezortné koncepcie a stratégie schválené vládou SR.

Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky

Plán obnovy a odolnosti schválila Vláda SR 16 júna 2021. Plán tvoria investície a reformy, ktoré budú riešiť výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach Európskej komisie pre Slovensko.

Plán obnovy a odolnosti je zameraný na 5 verejných kľúčových politík, vrátane oblasti "Vzdelávanie". V rámci tejto oblasti sa identifikovali tri hlavné komponenty:

• dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch 
• vzdelávanie pre 21. storočie 
• zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl 

Za implementáciu plánu je zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Plán bude podporený z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na oblasť vzdelávania bude vyčlenená podpora v sume 892 miliónov eur.

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania

Na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schválila v júni 2018 Vláda Slovenskej republiky nový Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na roky 2018-2027.

Účelom Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania je poskytnúť dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania od predprimárneho vzdelávania, cez primárne, sekundárne, až po vysokoškolské vzdelávanie, ako aj ďalšie vzdelávanie s cieľom osobného rozvoja a získania relevantných vedomostí a zručností potrebných pre úspešné uplatnenie absolventov na trhu práce. Cieľom programu je zvýšenie kvality systému výchovy a vzdelávania, rozšírenie prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetkých a modernizácia systému výchovy a vzdelávania po obsahovej stránke, ako aj v oblasti riadenia, financovania a hodnotenia.

Národný program reforiem Slovenskej republiky 2023

Národný program reforiem Slovenskej republiky 2023 schválený v apríli 2023 popisuje reformné snaženie vlády Slovenskej republiky v kľúčových štrukturálnych oblastiach. Jeho cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o realizovaných a plánovaných opatreniach, ktorými SR reaguje na špecifické odporúčania Rady EÚ pre Slovensko. Národný program reforiem zároveň slúži aj ako nástroj na komunikáciu plnenia cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a Európskeho piliera sociálnych práv.

Naďalej prebieha implementácia právneho nároku na predprimárne vzdelávanie od troch rokov. Keďže s rozšírením nároku na ďalšie vekové skupiny vzniká dopyt na miesta v materských školách, súbežne prebieha aj výzva na priame dotácie na zvýšenie kapacít materských škôl.

MŠVVaM SR schválilo nový štátny vzdelávací program pre základné školy s možnosťou jeho implementácie od 1.9.2023 a povinným plošným zavedením od 1.9.2026. V kontexte kurikulárnej reformy národný program reforiem počíta s ďalším posilňovaním kvality zručností pedagogických a odborných zamestnancov a bude ich motivovať k celoživotnému profesijnému rozvoju. Dôraz sa bude klásť aj na inkluzívne vzdelávanie a osvojenie si digitálnych zručností.

V oblasti vysokoškolského vzdelávania prebieha implementácia výkonnostných zmlúv s vysokými školami, ktoré majú podporiť odklon od jednotného modelu vedecky výkonných pracovísk k diverzifikovanému vysokoškolskému prostrediu s ponukou programov profesijného zamerania. 

Program reforiem počíta so zavedením definície systém periodického hodnotenia vedeckého výkonu a vykonanie 20 hodnotení. Vykonanie hodnotenia výskumu na verejných vysokých školách identifikuje pracoviská so špičkovým výkonom v oblasti vedy a tvorivej činnosti na základe prijatej metodiky periodického hodnotenia vedeckého výkonu a prispeje k diverzifikácii vysokých škôl.

Pripravuje sa implementácia kratších kurzov ďalšieho vzdelávania – mikroosvedčení. Cieľom je podpora tvorby kurzov a zabezpečenie ich súladu s európskym prístupom a Odporúčaním rady týkajúceho sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť. Hlavným poskytovateľom budú vysoké školy.

Stratégia inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní do roku 2030

Stratégia inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „Stratégia“) je vypracovaná na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024, oblasť Rovnosť príležitostí vo vzdelávaní. Vládou Slovenskej republiky bola schválená 8. decembra 2021.
Predstavuje rámcový strategický dokument, ktorý vymedzuje smerovanie verejných politík k dosiahnutiu zmeny v oblasti vzdelávania detí, žiakov a študentov k inkluzívnemu vzdelávaniu. 

Nosnú časť Stratégie predstavuje šesť prioritných oblastí:

1. inkluzívne vzdelávanie a podporné opatrenia,
2. poradenský systém v školstve,
3. desegregácia vo výchove a vzdelávaní,
4. debarierizácia školského prostredia,
5. príprava a vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,
6. destigmatizácia.

Prioritné oblasti sú rozpracované do jednotlivých strategických cieľov, z ktorých vychádza Prvý akčný plán na obdobie 2022 – 2024.

Stratégia je otvorený dokument, v budúcnosti ho bude možné, ak bude potrebné, upravovať a dopĺňať na základe výsledkov monitorovacieho procesu realizácie.

Stratégia internacionalizácie vysokého školstva do roku 2030

Vláda Slovenskej republiky schválila 8. decembra 2021 Stratégiu internacionalizácie vysokého školstva do roku 2030 (ďalej len “Stratégia”). 

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR vypracovalo Stratégiu na základe programového vyhlásenia vlády v súlade s Plánom obnovy a odolnosti. Stratégia poskytuje strednodobú koncepciu pre rozvoj internacionalizácie vysokého školstva ako efektívneho nástroja na zvyšovanie kvality vzdelávania a výskumného prostredia na vysokých školách v SR do roku 2030. Zameriava sa na zvýšenie dostupnosti medzinárodnej skúsenosti počas štúdia na vysokej škole a modernizáciu vysokoškolského vzdelávania v kontexte internacionalizácie.

Stratégia celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030

Vláda Slovenskej republiky schválila 24. novembra 2021 novú Stratégiu celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021-2030. Revízia stratégie celoživotného vzdelávania vychádza z Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2020, časť Vzdelávanie, veda a inovácie. Jej úlohou je opatreniami reagovať na dynamicky sa meniaci trh práce.

Reaguje tak na potrebu zabezpečiť celoživotné vzdelávanie a poradenstvo tam, kde občania majú problém ako jednotlivci alebo tam, kde sa identifikoval systémový nedostatok v oblastiach zručností pre populáciu resp. konkrétne cieľové skupiny. 

Nosným cieľom Stratégie je zabezpečiť pre každého občana celoživotný prístup k možnostiam vzdelávať sa, rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie počas celého života v každom životnom štádiu a s ohľadom na individuálne potreby a okolnosti tak, aby každý mohol realizovať svoj potenciál v osobnom, pracovnom a občianskom živote.

Stratégia celkovo obsahuje 51 opatrení rozdelených do trinástich tematických celkov. Jednotlivé ciele Stratégie a príslušné opatrenia budú podrobne rozpracované do akčných plánov, v termínoch do 31. marca 2022, 2025 a 2028 s vyhodnotením výsledkov priebežného monitorovania predchádzajúceho obdobia.

Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030

Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 (ďalej len “Stratégia”) schválila Vláda Slovenskej republiky 7. apríla 2021. Prijatie stratégie je jednou zo základných podmienok pri príprave implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach Slovenskej republiky. Stratégia je národným záväzkom vlády Slovenskej republiky definujúcim smerovanie verejných politík s cieľom zmien v oblasti rovnosti a začleňovania Rómov. 
Ide o súbor východísk a cieľov, ktoré smerujú k zastaveniu segregácie rómskych komunít, výraznému pozitívnemu obratu v sociálnom začleňovaní Rómov, nediskriminácii, k zmene postojov a zlepšeniu spolužitia.  

Ciele aktuálnej stratégie sa orientujú tri základné oblasti edukačného systému:

• podpora dieťaťa/žiaka a starostlivosti o rodinu,
• podpora odborných kapacít učiteľa,
• podpora vytvárania podnetného prostredia pre žiakov z marginalizovaných rómskych komunít.
   

Národná stratégia digitálnych zručností Slovenskej republiky

Vláda SR v decembri 2022 schválila Národnú stratégiu digitálnych zručností Slovenskej republiky. Materiál reflektuje priority stanovené v Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a jeho cieľom je budovať digitálnu gramotnosť a kompetencie širokej, nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Nová stratégia zohľadňuje význam digitálnych zručností a ich budovanie začleňuje do vzdelávania detí už od útleho veku, ako aj dospelých v rámci kvalitného celoživotného vzdelávania a zvyšovania ich príležitostí na trhu práce, resp. udržania si zamestnania alebo prechodu na iné zamestnanie. Opatrenia v tejto oblasti cielia na podporu rozvoja základných digitálnych zručností, reskilling a upskilling vzdelávania a rekvalifikáciu ťažko uplatniteľných absolventov študijných odborov z radov NEET.

Pre oblasť vzdelávania sú ciele stratégie zamerané na 

• zvýšenie počtu IKT špecialistov,
• zvýšenie počtu IKT špecialistiek,
• zvýšenie počtu ľudí aspoň so základnými digitálnymi zručnosťami,
• zvýšenie počtu zamestnávateľov poskytujúcich vzdelávanie (vlastným zamestnancom) v oblasti digitálnych zručností a
• aktívnu prácu a vzdelávanie osôb zo znevýhodnených skupín v oblasti digitálnych zručností.

Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030

V máji 2023 predstavila vládna Výskumná a inovačná autorita  Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií 2030 a Akčný plán národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. 
Stratégia reaguje na výzvy posledných rokov, ako sú krehkosť globalizovaného hospodárstva, energetická bezpečnosť, ekologické limity, či nástup robotiky a umelej inteligencie. Tieto výzvy chápe ako príležitosť premeniť Slovensko na krajinu založenú na princípoch znalostnej ekonomiky. V tomto kontexte predstavuje víziu v oblasti politík a investícií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktorá je postavená hlavne na zmenách vo financovaní vedy a výskumu a podpore talentovaných mladých ľudí.

Ciele stratégie  pre oblasť vzdelávania zahŕňajú:

• zavedenie dlhodobého merania kvality výskumu vysokých škôl a výskumných inštitúcií a zavedenie výkonnostných zmlúv s vysokými školami a verejnými výskumnými inštitúciami,
• zvýšenie dôrazu na budovanie iniciatívnosti, podnikavosti a zručností novej ekonomiky naprieč celým vzdelávacím systémom,
• kontinuálne zvyšovanie kvality vzdelávania v školách a podporu učiteľov na základe vytvorených kurikulárnych a podporných dokumentov,
• boj s odlivom absolventov VŠ do zahraničia
• vytvorenie programov, ktoré dokážu motivovať obyvateľov celoživotne sa vzdelávať v strategicky dôležitých zručnostiach a
• podporu kurzov celoživotného vzdelávania a vytvorenie krátkych terciárnych programov na vysokých školách.

Prehľad procesu a hnacích činiteľov vzdelávacej reformy

Reformné procesy Slovenského vzdelávacieho systému sa realizujú prostredníctvom prijatia nových legislatívnych predpisov (zákony, vyhlášky a nariadenia vlády) zverejnených v zbierke zákonov alebo formou národných vzdelávacích stratégií a koncepcií. Realizácia prijatých reforiem je väčšinou v kompetencii Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ako národnej autority pre oblasť vzdelávania. 

Právo podávať návrhy zákonov (teda zákonodarnú iniciatívu) má vláda SR, poslanci NR SR a výbory NR SR. Vláda podáva návrhy ako kolektívny orgán, zákonodarnú iniciatívu teda nemajú jej jednotliví členovia, ale iba vláda ako celok. Naproti tomu poslanci môžu podávať návrhy jednotlivo, prípadne môže ísť o návrh skupiny poslancov. Legislatívna právomoc občianskej verejnosti sa môže realizovať formou inštitútu referenda, elektronickej hromadnej žiadosti a petície. Návrhmi občanov a občianskych združení sa NR SR zaoberá aj v prípade, ak ich predloží poslanec. Zákony schvaľuje NR SR.

Vyhlášky a výnosy prijímajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Nariadenia vlády prijíma, mení a ruší vláda na svojich zasadnutiach.  Nariadenia vlády a vyhlášky nesmú byť v rozpore s príslušným zákonom a nesmú ísť ani nad rámec úpravy zákona.