Odbor štúdia

Študijné programy druhého stupňa – magisterské a inžinierske študijné programy – zodpovedajú úrovni 7 Národného kvalifikačného rámca/Európskeho kvalifikačného rámca. 

Sústava študijných odborov a organizácia štúdia je rovnaká ako v prípade bakalárskych študijných programov. Viac informácií o prijímacej skúške je dostupných v kapitole 7.2.1 Bakalár.

Štandardná dĺžka štúdia je od jedného do troch akademických rokov, čo predstavuje 60 až 180 kreditov na riadne skončenie štúdia. Podmienkou je, aby štúdium v prvom a druhom stupni trvalo štandardne päť rokov na získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister“ alebo obdobných študijných programov v zahraničí, môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.

Prijímacie požiadavky

Základnou podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa je absolvovanie študijného programu prvého stupňa.

V zdravotníckych študijných odboroch je zákonnou podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v príslušnom študijnom odbore. Avšak v praxi vysoké školy uplatňujú podmienku absolvovania bakalárskeho štúdia v tom istom alebo príbuznom študijnom programe, na ktorý nadväzuje zvolený magisterský študijný program vo väčšine študijných odborov. Ostatné podmienky prijatia si určuje každá vysoká škola, resp. fakulta sama. 

Súčasťou prijímacieho konania môže byť aj prijímacia skúška. Prijímacia skúška má preveriť úroveň vedomostí, schopností, zručností, myslenia, prípadne talentu uchádzača z hľadiska osobitných nárokov, ktoré pre uchádzača vyplývajú zo zvoleného magisterského študijného programu.

Viac informácií o prijímacej skúške je dostupných v kapitole 7.2.1 Bakalár.

Obsah vzdelávania

Tvorba študijných programov a ich obsahu je v kompetencii vysokých škôl. Pre viac informácií pozri kapitolu 7.2.1 Bakalár.

Vyučovacie metódy

Vyučovacie metódy sú rovnaké ako v programe prvého stupňa. V seminárnych a praktických častiach výučby sa často využívajú simulačné metódy, minimalizované prevádzkové zariadenia. Pri  lekárskych, zdravotníckych a farmaceutických študijných odboroch je súčasťou výučby praktická výučba v špecializovaných výučbových zariadeniach – zdravotníckych zariadeniach. Aj pri veterinárskych, pôdohospodárskych, lesníckych študijných odboroch je súčasťou výučby praktická výučba v špecializovaných výučbových zariadeniach. 

Pri študijných odboroch zameraných na učiteľstvo sa vyžaduje počas štúdia odborná prax priamo vo výchovno-vzdelávacom procese na základných školách alebo stredných školách. Dĺžka odbornej praxe je v kompetencii príslušných vysokých škôl, prípadne je daná požiadavkami na akreditáciu. 

Pre viac informácií pozri kapitolu 7.2.1 Bakalár.

Postup študentov

Pre postup študentov v magisterských študijných programoch platia rovnaké pravidlá ako v prípade bakalárskych študijných programov.

Pre viac informácií pozri kapitolu 7.2.1 Bakalár.

Zamestnanosť

V súčasnosti nie sú osobitne podporované na centrálnej úrovni nástroje zamerané na prechod absolventov vysokej školy na trh práce. Jednotlivé vysoké školy v rôznej miere spolupracujú s hospodárskou praxou ako bolo uvedené v prípade bakalárskych študijných programoch. Pre študentov a absolventov sú organizované dni kariéry, kde sa študenti môžu oboznámiť s aktuálnymi požiadavkami trhu práce, prípadne vymeniť si kontakt s potenciálnym zamestnávateľom.

Pre viac informácií pozri kapitolu 7.2.1 Bakalár.

Hodnotenie študentov

Podrobnosti o hodnotení výkonov študentov počas štúdia sú stanovené v študijných poriadkoch vysokých škôl a fakúlt. 

Rovnako ako pri bakalárskych študijných programoch je organizácia štúdia založená na kreditnom systéme a hodnotenie študentov sa realizuje prostredníctvom kvalifikačnej stupnice.

Podmienkou na riadne skončenie štúdia sú aj v tomto prípade štátne skúšky. Okrem obhajoby záverečnej (diplomovej) práce sú obvykle predpísané aj ďalšie štátne skúšky.

Pre viac informácií pozri kapitolu 7.2.1 Bakalár.

Doklady o vzdelaní

Absolventom študijného programu druhého stupňa vydávajú vysoké školy:

 1. diplom, s uvedením 

• študijného odboru a študijného programu, 
• udeleného akademického titulu, 
• identifikácie vysokej školy a fakulty a absolventa (meno, priezvisko, dátum narodenia),

  2. vysvedčenie o štátnej skúške a 

  3. dodatok k diplomu. 

Súčasťou dodatku k diplomu je informácia o systéme vysokého školstva v Slovenskej republike, ktorú vypracúva a zverejňuje ministerstvo. V dodatku k diplomu sa uvádza úroveň kvalifikácie podľa Národného kvalifikačného rámca a úroveň kvalifikácie podľa Európskeho kvalifikačného rámca, ktoré absolvent získal.

Magisterské štúdium a inžinierske štúdium sa ukončuje štátnou skúškou pred skúšobnou komisiou. Súčasťou štátnej skúšky je obhajoba diplomovej práce. Štátna skúška pozostáva z 3 – 4 predmetov. V prípade neúspešnosti na štátnej skúške má študent právo na opravnú skúšku. Každá časť štátnej skúšky je hodnotená osobitne. Celkové hodnotenie štúdia (v závislosti od výsledkov celého štúdia a výsledkov na štátnej skúške) je hodnotené v dvoch stupňoch „prospel s vyznamenaním“ a „prospel“.

Vysoké školy udeľujú absolventom akademický titul:

• v magisterskom štúdiu „magister“ (Mgr.), v umeleckých študijných programoch „magister umenia“ (Mgr. art.),
• v inžinierskom štúdiu titul „inžinier“ (Ing.), v študijných programoch architektúry a urbanizmu akademický titul „inžinier architekt“ (Ing. arch.).

Absolventom magisterského (Mgr.)  štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je i obhajoba rigoróznej práce, vydávajú vysoké školy diplom s uvedením študijného odboru a akademického titulu:

• v prírodovedných študijných programoch „doktor prírodných vied“ (RNDr.)
• vo farmaceutických študijných programoch „doktor farmácie“ (PharmDr.)
• v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch „doktor filozofie“ (PhDr.)
• v právnických študijných programoch a bezpečnostných študijných programoch s právnym zameraním „doktor práv“ (JUDr.)   
• v učiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch „doktor pedagogiky“ (PaedDr.)
• v teologických študijných programoch „doktor teológie“ (ThDr.).