Skip to main content
European Commission logo

Eurydice

EACEA National Policies Platform:Eurydice
Vývoj a aktuálne politické priority
Slovakia

Slovakia

7.Vzdelávanie a odborná príprava dospelých

7.2Vývoj a aktuálne politické priority

Last update: 19 March 2026

V roku 2000 Európska komisia vypracovala Memorandum o celoživotnom vzdelávaní a odvtedy je celoživotné vzdelávanie ako základný princíp uplatňovaný v systémoch výchovy a vzdelávania témou aj v Slovenskej republike. Na text Memoranda o celoživotnom vzdelávaní nadviazala v roku 2004 Koncepcia celoživotného vzdelávania v Slovenskej republike, ktorá jednotlivé ciele memoranda zasadila do kontextu existujúcich strategických dokumentov Slovenskej republiky so zameraním na oblasť vzdelávania a zamestnanosti.  

Strategicky sa systémom celoživotného vzdelávania na Slovensku zaoberala aj Stratégia celoživotného vzdelávania 2011, ktorej cieľom bolo podporiť vytváranie podmienok na prechod k fungujúcemu systému celoživotného vzdelávania pre všetkých.

Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roku 2016 bola v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dospelých prijatá významná strategická iniciatíva Európskej komisie – Nový program v oblasti zručností pre Európu. Kľúčové pre SR, aj vzhľadom na relatívne vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných dospelých s nízkou úrovňou kvalifikácie, je Odporúčanie Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti na vzdelávanie pre dospelých. V roku 2018 sa Slovensko prihlásilo k Manifestu pre vzdelávanie dospelých v 21. storočí.

Najvýznamnejší nástroj podpory celoživotného vzdelávania predstavuje Stratégia celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021-2030 (CŽVaP), prijatá v novembri 2021. Cieľom stratégie je zabezpečiť pre každého občana celoživotný prístup k možnostiam vzdelávať sa, rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie počas celého života s ohľadom na individuálne potreby a okolnosti tak, aby každý mohol realizovať svoj potenciál v osobnom, pracovnom a občianskom živote. Jej hlavnou úlohou je opatreniami reagovať na dynamicky sa meniaci trh práce.  

Jednotlivé ciele Stratégie CŽVaP a príslušné opatrenia sú po prijatí dokumentu podrobne rozpracované do akčných plánov. Akčné plány sú rozdelené do troch trojročných časových etáp. Prvý akčný plán k Stratégii celoživotného vzdelávania na roky 2021-2030 už bol zrealizovaný  v priebehu rokov 2022 – 2024, druhý akčný plán na roky 2025-2027 sa realizuje v súčasnosti a tretí akčný plán na roky 2028-2030 je v príprave.

Akčný plán k Stratégii celoživotného vzdelávania na roky 2025-2027 sa zameriava na trinásť tematických oblastí a obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré prispejú k naplneniu cieľov Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva. Opatrenia sú zamerané najmä na meranie realizácie konkrétnych aktivít, ako je vypracovanie legislatívnych návrhov, metodických materiálov, analýz a strategických dokumentov. Sledujú tiež vytváranie a inovovanie vzdelávacích programov, zavádzanie digitálnych nástrojov a systémov podpory vzdelávania, ako aj rozvoj kariérového poradenstva a spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR je aktívnym členom Paktu pre základné zručnosti v SR na európskej úrovni.  Pakt pre základné zručnosti – Základné zručnosti. Cieľom Paktu pre základné zručnosti je zvýšiť úroveň základných kompetencií obyvateľov, podporiť celoživotné vzdelávanie, zlepšiť zamestnateľnosť a posilniť spoluprácu medzi štátom, vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi.  

Dňa 2. októbra 2024 vyhlásilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky dopytovo-orientovanú výzvu s názvom „Rozvoj základných zručností dospelých – cesta k inklúzii a zamestnateľnosti“. Cieľom výzvy je podporiť dospelých s nízkym vzdelaním v oblasti čitateľskej gramotnosti, matematických zručnostiach a základných digitálnych kompetenciách, čím sa posilní ich uplatniteľnosť na trhu práce.

Priority (aj) v oblasti vzdelávania dospelých reprezentuje Národná stratégia zručností, ktorej príprava v spolupráci s OECD prebiehala počas roku 2019 a publikovaná bola začiatkom roku 2020. Jej štyrmi prioritnými oblasťami sú:  

  • Posilňovanie zručností mladých ľudí
  • Podpora vyššej participácie na vzdelávaní dospelých
  • Znižovanie nesúladu zručností
  • Posilňovanie využívania zručností na pracovisku.

Významným zdrojom informácií pre navrhovanie nových politík a formulovanie národných i regionálnych priorít v oblasti vzdelávania dospelých sú aktuálne výsledky Programu medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých (PIAAC). Predstavujú cenný a reprezentatívny zdroj informácií o aktuálnej situácií v oblasti dôležitých kompetencií v slovenskej populácii, ako aj postavení Slovenska medzi ostatnými zúčastnenými krajinami. Výsledky z perspektívy Slovenskej republiky sú publikované v Záverečnej správe.

Téma vzdelávania dospelých je v rámci čiastkových cieľov rozpracovaná aj ďalších strategických dokumentoch. Najkomplexnejší strategický dokument pre rozvoj vzdelávania Plán obnovy a odolnosti pokrýva reformy pre oblasť vzdelávania dospelých v rámci komponentu 17: Digitálne Slovensko, ktorý obsahuje dva ciele:

  • Zlepšenie prístupu seniorov k digitálnym službám štátu, zdokonalenie ich digitálnych zručnosti, ako aj odstránenie bariér sociálnej výlučnosti pomocou moderných aplikácií.
  • Efektívne a systematické vzdelávanie (celoživotné vzdelávanie) odborných zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v sektore verejnej správy.

Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030 pre oblasť celoživotného vzdelávania si kladie za cieľ vytvoriť programy, ktoré dokážu motivovať obyvateľov celoživotne sa vzdelávať v strategicky dôležitých zručnostiach, ktoré sú alebo budú nedostatkové. Cieľom politiky je výrazne zvýšiť počet občanov, ktorí rozvíjajú svoje zručnosti pre prácu v znalostnej ekonomike.

Konkrétne opatrenia rozpracováva Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 – 2030, ktorý stanovuje úlohy zamerané na vytváranie podmienok na uplatňovanie vybraných opatrení vekového manažmentu a ich postupné zavádzanie v podnikoch a organizáciách v rámci celého národného hospodárstva.

Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 je rámcovou nadrezortnou vládnou stratégiou, ktorá definuje politiku a konkrétne priority Slovenska v kontexte prebiehajúcej digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti pod vplyvom inovatívnych technológií a globálnych megatrendov digitálnej doby.  

Národná stratégia digitálnych zručností Slovenskej republiky a jej Akčný plán na roky 2023-2026 sa zameriavajú na zvyšovanie úrovne digitálnych zručností obyvateľstva a podporu digitálnej transformácie spoločnosti.