Študijný odbor

Študijné programy prvého stupňa – bakalárske študijné programy zodpovedajú 6. úrovni  Národného kvalifikačného rámca/Európskeho kvalifikačného rámca.  Bakalárske vzdelávanie je možné získať v 45 študijných odboroch rozdelených do uvedených skupín študijných odborov:

• Prírodné vedy, matematické vedy, informatické vedy a kybernetické vedy
• Technické vedy
• Lekárske vedy a zdravotnícke vedy
• Pôdohospodárske vedy, lesnícke vedy a veterinárske vedy
• Spoločenské vedy
• Humanitné vedy
• Umelecké vedy a vedy o umení

Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane odbornej praxe je najmenej tri (180 kreditov) a najviac štyri akademické roky (240 kreditov). 

Vysoká škola zostaví ku každému študijnému programu odporúčaný študijný plán. V prípade štúdia podľa odporúčaného študijného plánu je študent schopný riadne skončiť študijných program v štandardnej dĺžke štúdia.
 

Prijímacie požiadavky

Uchádzač o štúdium má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium a ďalšie podmienky určené vysokou školou. Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania (vzdelávanie ukončené maturitnou skúškou). Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov. Počet prijímaných si určuje vysoká škola/fakulta. 

Vzhľadom na konflikt na Ukrajine a s ním spojený príchod množstva študentov bez potrebných dokladov v zmysle § 56 ods. 2 zákona o vysokých školách ak ide o osoby, ktorým bol udelený azyl, poskytnutá doplnková ochrana alebo poskytnuté dočasné útočisko, splnenie základnej podmienky prijatia na štúdium možno preukázať čestným vyhlásením a testom všeobecných študijných predpokladov. Podrobnosti určuje vnútorný predpis príslušnej vysokej školy.

Prijímacie skúšky organizujú priamo fakulty, ktoré si určujú podmienky prijatia tak, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Fakulta, alebo vysoká škola zverejní formu, rámcový obsah a spôsob vyhodnocovania výsledkov prijímacej skúšky. Ďalšie podmienky nesmú z hľadiska obsahu vedomostí prekročiť obsah úplného stredného vzdelania v zmysle školského zákona. Prijímacia skúška sa koná prevažne písomnou formou testu. Niektoré školy však na vybraté programy konajú aj ústne skúšky alebo pohovory. Ich cieľom je posúdiť celkové predpoklady na zvolené štúdium, resp. jazykové vedomosti a pod. Vysoké školy alebo fakulty môžu rozhodnúť o prijatí aj na základe výsledkov stredoškolského štúdia. 

Súčasťou prijímacieho konania môže byť i talentová skúška napríklad pri niektorých učiteľských študijných programoch alebo v prípade umeleckých študijných programov. O prijatí uchádzača na štúdium rozhoduje dekan fakulty, v prípade odvolania,  s konečnou platnosťou o prijatí študenta na vysokú školu, rozhoduje rektor vysokej školy. Skoro všetky fakulty uverejňujú výsledky na svojich webových sídlach.  Písomné rozhodnutie o prijatí je fakulta, resp. vysoká škola povinná vyhotoviť  do 30 dní.

Uchádzač, ktorý úspešne zložil prijímacie skúšky, sa po zápise stáva študentom vysokej školy. Podmienky prijímania cudzincov na štúdium na vysokej škole sú rovnaké ako pre občanov Slovenskej republiky. Vysoká škola môže vyžadovať skúšky zo znalosti jazyka, v ktorom sa študijný program uskutočňuje, čo sa zvyčajne uplatňuje v prípade cudzincov. Uchádzačovi so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sa na jeho žiadosť určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho špecifické potreby. Na každej vysokej škole je podľa zákona o vysokých školách určený koordinátor pre prácu so študentmi so špecifickými potrebami. 

V prípade štátnych vysokých škôl môžu byť postupy odlišné, s ohľadom na obmedzenia vyplývajúce z ich postavenia. Počet prijímaných v niektorých prípadoch určuje príslušné ministerstvo, prípadne sú uprednostnení uchádzači, ktorí sú v služobnom pomere v danom rezorte, pred ostatnými uchádzačmi.

Obsah vzdelávania

Vysoké školy a ich fakulty sú autonómne pri vytváraní študijných programov. 

Právne predpisy upravujú niektoré základné požiadavky na študijné programy. Ide napríklad o štandardnú záťaž študenta (60 kreditov za akademický rok), obmedzenia na štandardnú dĺžku štúdia, či členenie predmetov na povinné, povinne voliteľné a výberové. Všetci študenti študijného programu musia absolvovať všetky povinné predmety, požadovanú časť povinne voliteľných predmetov a zvyšný počet kreditov získajú z výberových predmetov. Študent študuje študijný program podľa študijného plánu, ktorý si sám zostavuje v medziach pravidiel študijného programu. Súčasne sa vyžaduje, že na riadne skončenie štúdia je potrebné obhájiť bakalársku prácu. 

Väčšina študijných programov je realizovaná v slovenskom jazyku (štátnom jazyku) ale vysoké školy uskutočňujú aj študijné programy v jazyku národnostných menšín alebo cudzom jazyku. Štúdium v cudzom jazyku môže byť spoplatnené, ak sa tak vysoká škola rozhodne. 

Formy a metódy vzdelávania

Rozoznávame dennú a externú formu štúdia. Denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.

Externá forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti, ak ide o študijný program prvého stupňa, 

Vzdelávacie činnosti sa môžu uskutočňovať prezenčnou metódou, dištančnou metódou alebo kombinovanou metódou. Prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom. Dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí. Pri dennej forme a externej forme uskutočňovania študijného programu sa používajú rovnaké metódy. Ak používanie rovnakých metód nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely v uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať negatívny vplyv na výsledky vzdelávania.

Obsah a metódy vzdelávacích činností v rámci jednotlivých predmetov sú v plnej kompetencii vysokých škôl a fakúlt v súlade so základnými právami a slobodami vysokých škôl. 

Na vysokých školách je výber vyučovacích metód determinovaný druhom výučby a špecifikami kladenými na jednotlivé predmety. Prednášky, semináre, prosemináre, cvičenia, kurzy, konzultácie, exkurzie, odborné praxe, ročníkové práce sú hlavnými formami výučby. V technických a prírodovedných predmetoch je to aj laboratórna práca. V prednáškovej časti sa využívajú dialogické metódy spojené s výpočtovou technikou a inými učebnými pomôckami.

Vysoké školy sú autonómne vo výbere učebníc, či vzdelávacieho softvéru, ako aj v ich tvorbe. V prípade, že vysokoškolský učiteľ zostaví vysokoškolskú učebnicu, či skriptum, je tento výstup čiastočne zohľadnený pri určení dotácie pre danú vysokú školu. Osobitný systém podpory pri tvorbe didaktických materiálov, či vysokoškolských učebníc na centrálnej úrovni neexistuje.

Postup študentov

Tempo štúdia a poradie predmetov si študent určuje v rámci možností sám. Štúdium podľa študijného programu v dennej forme štúdia nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku o viac ako dva roky. Štúdium podľa študijného programu v externej forme štúdia nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku o viac ako tri roky.

Študijný poriadok vysokej školy a pravidlá študijného programu určujú, koľko kreditov je potrebné najmenej získať na postup do ďalšej časti štúdia. Časti štúdia sú vyjadrené obvykle akademickými rokmi na začiatku alebo konci akademického roka sa vyhodnotí, či študent splnil podmienky na pokračovanie v štúdiu – obvykle vyjadrené minimálnym počtom kreditov, ktorý je potrebný v priebehu roka získať.

Študent si môže jeden predmet počas štúdia zapísať najviac dvakrát. V prípade, že sa mu ani na druhý krát nepodarí predmet riadne absolvovať, je zo štúdia vylúčený. 

Na vysokých školách je možný prestup z jedného študijného programu na iný, za podmienok stanovených v študijných poriadkoch fakúlt a vysokých škôl, prípadne študent môže dokončiť štúdium na inej vysokej škole ako pôvodne začal.

Zamestnanosť

Podporiť zamestnanosť absolventov bakalárskych študijných programov mali zabezpečovať profesijne orientované bakalárske študijné programy. Ich počet je však nízky a doterajšia  prax a možnosti prijatia do ďalšieho stupňa vzdelávania spôsobujú, že prevažná časť absolventov bakalárskych študijných programov pokračuje v ďalšom vysokoškolskom štúdiu. 

Vysoké školy sú zo zákona povinné poskytovať svojim študentom poradenské služby a pomoc pri uplatnení sa na trhu práce. Odbornú a metodickú pomoc v oblasti poradenstva zabezpečujú vybrané pracoviská vysokých škôl a ich fakúlt. Kariérové poradenstvo je pre študentov vysokých škôl dostupné aj v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva do doby ukončenia prípravy na povolanie.

Podľa zákona č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysoké školy musia do vytvárania a úprav študijných programov zahrnúť zamestnávateľov a ďalšie zainteresované strany, čím je zabezpečené lepšie prepojenie na trh práce  a potreby praxe. Na výkon viacerých zdravotníckych profesií je postačujúce bakalárske vzdelanie a títo absolventi majú možnosť priameho uplatnenia v praxi (napr. pôrodné asistentky, ošetrovatelia, fyzioterapeuti). 

V mnohých bakalárskych študijných programoch vysoké školy zabezpečujú stáže, či praxe pre svojich študentov. Povinnou a neoddeliteľnou súčasťou učiteľských študijných programov sú pedagogické praxe, ktoré musí študent absolvovať na zmluvných školách, ktoré poskytujú predprimárne, primárne a sekundárne vzdelávanie. 

Hodnotenie študentov

Podrobnosti o hodnotení výkonov študentov počas štúdia sú stanovené v študijných  poriadkoch vysokých škôl a fakúlt. Postupy pri hodnotení študentov sú na  vysokých školách rôzne.

Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním jednotiek študijného programu v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe. Štandardná záťaž za akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov. Každý predmet má v študijnom programe priradený počet kreditov, ktoré študent získa po jeho úspešnom absolvovaní.

Hodnotenie študijných výsledkov študenta v rámci štúdia predmetu sa uskutočňuje najmä:

• priebežnou kontrolou študijných výsledkov počas výučbovej časti daného obdobia štúdia (kontrolné otázky, písomné testy, úlohy na samostatnú prácu, referáty, semestrálne práce ap.)
• skúškou za dané obdobie štúdia.

Absolvovanie predmetu sa hodnotí známkou. Známka vyjadruje kvalitu osvojenia si vedomostí alebo zručností v súlade s cieľom predmetu. Výsledky hodnotenia sa zaznamenávajú do indexu študenta.

Hodnotenie známkou sa uskutočňuje podľa klasifikačnej stupnice, ktorá má šesť klasifikačných stupňov:

• A výborne = 1
• B veľmi dobre = 1,5
• C dobre = 2
• D uspokojivo = 2,5
• E dostatočne = 3
• FX – nedostatočne = 4

Na hodnotenie celkových študijných výsledkov študenta vo vymedzenom období sa používa vážený študijný priemer. 

V prípade zdravotníckych študijných programov si študenti vedú záznamník klinickej praxe, v ktorej sa zaznamenávajú jednotlivé úkony, ktoré vykonávali počas praxe v klinickom pracovisku.

Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok. Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.  Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca, ktorá spolu s jej obhajobou tvorí jeden predmet; obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne skúšky. 

Doklady o vzdelaní

Absolventom bakalárskeho štúdia vydávajú vysoké školy

1. vysokoškolský diplom, ktorý je dokladom o absolvovaní štúdia akreditovaného študijného programu v príslušnom študijnom odbore a o udelení akademického titulu. 

2. vysvedčenie o štátnej skúške a 

3. dodatok k diplomu. 

Súčasťou dodatku k diplomu je informácia o systéme vysokého školstva v Slovenskej republike, ktorú vypracúva a zverejňuje ministerstvo. V dodatku k diplomu sa uvádza úroveň kvalifikácie podľa Národného kvalifikačného rámca a úroveň kvalifikácie podľa Európskeho kvalifikačného rámca, ktoré absolvent získal. 

Vysoké školy priznávajú absolventom bakalárskeho štúdia  akademický titul "bakalár" (Bc.).

V prípade akademického uznávania dokladov o vzdelaní (za účelom pokračovania v štúdiu) je uznanie štúdia na inej vysokej škole v zahraničí štandardne v kompetencií vysokej školy. V prípade uznania vzdelania zo zahraničia na profesijné účely rozhoduje o uznaní dokladu o vzdelaní štandardne Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže. Doklady vydané v SR, okrem zahraničných vysokých škôl, sú platné v SR bez ďalšieho uznávania.