Podľa zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých je systém vzdelávania dospelých komplexným systémom celoživotného učenia, ktorý zahŕňa formálne vzdelávanie, neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa. Je založený na akreditovaných vzdelávacích programoch, certifikovaných poskytovateľoch, národnej sústave kvalifikácií a mechanizmoch uznávania výsledkov vzdelávania. Vzdelávanie dospelých umožňuje fyzickým osobám spravidla od veku 16 rokov dopĺňať, rozširovať alebo meniť kvalifikáciu počas života.  

Druhy vzdelávania dospelých:

• Formálne vzdelávanie je organizované vzdelávanie, ktoré je súčasťou systému vzdelávania a vedie k získaniu kvalifikácie alebo stupňa vzdelania.
• Neformálne vzdelávanie je organizované vzdelávanie mimo školského systému. Toto vzdelávanie sa realizuje prostredníctvom vzdelávacích programov organizovaných rôznymi vzdelávacími inštitúciami a slúžia na rozvoj alebo doplnenie kompetencií (napríklad kurzy, školenia alebo tréningy).  
• Informálne učenie je učenie, ktoré prebieha prirodzene v každodennom živote (napr. prax, skúsenosti v práci).

Vzdelávanie k základným zručnostiam

Nízka úroveň základných zručností je často dôsledkom predčasného ukončenia školskej dochádzky. Slovenská republika má historicky silnú tradíciu formálneho školského vzdelávania a podiel obyvateľov, ktorí predčasne opustili systém počiatočného vzdelávania je stále pomerne nízky, avšak v posledných rokoch táto štatistika rastie. Miera predčasného ukončovania vzdelávania sa na Slovensku v posledných desiatich rokoch zvýšila, keďže podľa údajov Eurostatu bola v 2010 na úrovni 4,7 %, zatiaľ čo v 2022 dosiahla 7,5 % (Education and Training Monitor 2023: Slovensko) a vysoká je hlavne v regiónoch s vyšším zastúpením marginalizovaných rómskych komunít.

Druhošancové vzdelávanie zahŕňa programy zamerané na dokončenie primárneho a nižšieho stredného vzdelávania po skončení povinnej školskej dochádzky. Podmienky sú zadefinovane zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní.

Prvou možnosťou je program vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania, ktorý sa uskutočňuje v základnej škole určenej orgánom miestnej štátnej správy. Rozsah a obsah vzdelávacieho programu je určený Rámcovými učebnými plánmi a vzdelávacími štandardmi vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania. Organizačnú formu vyučovania programu vzdelávania si určuje škola. Vzdelávanie sa ukončuje komisionálnou skúškou. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie, ktoré absolventovi vydá škola po úspešnom absolvovaní komisionálnych skúšok zo všetkých vyučovacích predmetov. Toto vzdelanie je ekvivalentom stupňa ISCED 2 a tým umožňujú ďalšie vzdelávanie na vyšších stupňoch.

Žiaci prijatí na strednú odbornú školu do učebného odboru poskytujúceho nižšie stredné odborné vzdelanie (tzv. F-odbory) absolvujú počas štúdia aj vzdelávanie na získanie nižšieho stredného vzdelania. Po úspešnom absolvovaní komisionálnych skúšok žiak získa nižšie stredné vzdelanie, ktoré im umožňuje uchádzať sa o štúdium vo vyšších stupňoch. Dokladom o nadobudnutom vzdelaní je vysvedčenie s doložkou, na ktorej je uvedené, že absolvent ukončil vzdelávanie na úrovni ISCED 2C. Tieto programy umožňujú uplatniteľnosť absolventov na trhu práce v nízkokvalifikovaných profesiách.

Ďalším so spôsobov je externé testovanie na účel získania nižšieho stredného vzdelania. Je určený pre osoby (uchádzačov), ktoré dosiahli primárne vzdelanie (ISCED 1) a skončili povinnú školskú dochádzku. Testovanie sa realizuje na základe žiadosti o vykonanie externého testovania, ktorú musí uchádzač podať príslušnému regionálnemu úradu školskej správy v sídle kraja do 30. novembra. Obsah, termín (riadny aj opravný) a kritéria úspešného absolvovania externého testovania na príslušný školský rok určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Nižšie stredné vzdelanie získa uchádzač úspešným absolvovaním externého testovania. Dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie, ktoré uchádzačovi vydáva základná škola, v ktorej uchádzač vykonal externé testovanie.  

Na lokálnej úrovni, predovšetkým pre účastníkov zo sociálne znevýhodneného prostredia, sú pomerne úspešné takzvané projekty druhej šance. Umožňujú úspešné dokončenie základnej školy. Učebné osnovy v nich upravujú obsah učiva tak, aby účastníci dokázali zvládnuť obsah učiva siedmeho, ôsmeho a deviateho ročníka základnej školy v priebehu jedného školského roka. Ide však skôr o jednotlivé iniciatívy ako celoplošné riešenia.

Absolventi tohto vzdelávania môžu pokračovať v štúdiu na strednej škole a ďalej si zvyšovať kvalifikáciu. Zvýšia tým svoju šancu na primerané zamestnanie, postavenie v spoločnosti a celkovo sa lepšie zaradia do plnohodnotného života.

Problematika druhošancového vzdelávania je zakomponovaná aj v Stratégii celoživotného vzdelávania na roky 2021-2030 a v nasledujúcich rokoch nadobudne zásadný význam ako mechanizmus pre znižovanie sociálnych a regionálnych rozdielov. Systémovo sa podchytí možnosť opätovného vstupu do vzdelávania pre osoby, ktoré predčasne ukončili základné alebo stredné vzdelanie, a to v možnom súbehu s aplikovaním motivačných stimulov.  

Na riešenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v menej rozvinutých regiónoch Slovenskej republiky je zameraný Národný projekt Vytvorenie a prevádzka pilotných tréningových centier v stredných odborných školách, realizovaný v rokoch 2024-2027. Jeho cieľom je podporiť získanie alebo doplnenie kvalifikácie u osôb od 16 rokov, ktoré nemajú ukončené nižšie stredné vzdelanie alebo patria medzi znevýhodnené skupiny na trhu práce. Projekt sa zameriava najmä na nízko kvalifikované osoby, nezamestnaných, mladých ľudí v situácii NEET, osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, osoby so zdravotným znevýhodnením a štátnych príslušníkov tretích krajín.

Vzdelávanie je realizované v tréningových centrách priamo pri školách so silnou praktickou zložkou a orientáciou na zručnosti. Konkrétne:

• praktické učebné cykly ( 3-mesačné/120 hodinové vzdelávania),
• praktická práca v dielňach s majstrami a odbornými lektormi,
• spolupráca so zamestnávateľmi priamo v regióne,
• kariérne a sociálne poradenstvo,
• získanie výučného listu alebo kvalifikácie po úspešnom ukončení.  

Vzdelávacie programy sú navrhnuté tak, aby podporovali uplatniteľnosť účastníkov na trhu práce – t. j. získanie kvalifikácie a reálnych pracovných zručností.

Vzdelávacie programy formálneho vzdelávania

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania

Pre uchádzačov so stredoškolským vzdelaním, ktorí chcú prehĺbiť prípadne získať ďalšiu kvalifikáciu sú určené nadväzujúce formy odborného vzdelávania v stredných školách. Štúdium trvá spravidla 1-3 roky a organizuje sa dennou, externou aj kombinovanou formou a jeho úspešným ukončením absolventi získajú doklad o získanom stupni vzdelania a kvalifikácií. Vzdelávanie sa realizuje podľa štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé skupiny odborov. Vzdelávacie programy, ktoré sú súčasťou systému vzdelávania dospelých (nespadajú pod sústavnú prípravu na povolanie) sú spoplatnené. Podrobnejšie informácie sú popísané v kapitole 5 Stredoškolské vzdelávanie a post-sekundárne neterciárne vzdelávanie.

Akreditované vzdelávacie programy

Jedná sa programy vzdelávania poskytované certifikovanými vzdelávacími inštitúciami, ktoré vedú k získaniu profesijnej kvalifikácie v súlade so zverejneným kvalifikačným štandardom. Proces akreditácie vzdelávacích programov prebieha v súlade so zákonom č. 292/2004 o vzdelávaní dospelých a zabezpečuje ho Aliancia sektorových rád. Certifikované vzdelávacie inštitúcie sú inštitúcie, ktoré prešli procesom certifikácie a sú zapísané v registri certifikovaných vzdelávacích inštitúcií.  

Vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe sa ukončuje záverečnou skúškou. Na základe úspešného vykonania záverečnej skúšky vydá certifikovaná vzdelávacia inštitúcia absolventovi osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu. Karta kvalifikácie, ktorú absolvent nadobudol, must byť zverejnená v Národnej sústave kvalifikácií na webovom sídle www.kariernabrana.sk.

Mikroosvedčenia  

Mikroosvedčenia predstavujú flexibilný nástroj vzdelávania, ktorý reaguje na potreby dynamicky sa meniaceho trhu práce. Ide o doklad o vzdelávacích výstupoch, ktorý potvrdzuje, že fyzická osoba získala konkrétne vedomosti, zručnosti alebo o absolvovaním vzdelávacieho programu. Program má spravidla kratší rozsah  - minimálne 25 vyučovacích hodín – čo umožňuje rýchle a cielene orientované dopĺňanie kvalifikácie bez potreby absolvovať celý študijný program.  

Poskytovateľmi vzdelávacích programov vedúcich k získaniu mikroosvedčenia môžu byť vysoká škola, stredná škola, ktorá je certifikovanou vzdelávacou inštitúciou alebo certifikovaná vzdelávacia inštitúcia s príslušným súhlasom vysokej školy, strednej školy alebo národného garanta. Vzdelávací program vedúci k mikroosvedčeniu sa poskytuje na úrovni subrámca:  

• vysokoškolských kvalifikácií, ak ho poskytuje vysoká škola alebo certifikovaná vzdelávacia inštitúcia so súhlasom vysokej školy,
• odborných kvalifikácií odborného vzdelávania a prípravy, ak ho poskytuje stredná škola alebo certifikovaná vzdelávacia inštitúcia so súhlasom strednej školy, a
• profesijných kvalifikácií, ak ho poskytuje certifikovaná vzdelávacia inštitúcia so súhlasom vysokej školy, strednej školy alebo národného garanta.  

Vzdelávanie a odborná príprava uľahčujúce vstup alebo návrat na trh práce

Zabezpečenie vzdelávania a odbornej prípravy pre dospelých ľudí hľadajúcich zamestnanie, je v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a patrí medzi aktívne opatrenia na trhu práce.

Predpokladom poskytnutia poradenských služieb a tiež poskytnutia príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky 100% oprávnených nákladov, je zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pre uchádzača o zamestnanie následne zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.  

Vzdelávanie a príprava pre trh práce sa uskutočňuje v akreditovaných vzdelávacích programoch alebo vo vzdelávacích programoch zameraných na rozvoj komunikačných, počítačových, manažérskych, sociálnych, podnikateľských a jazykových kompetencií. Vzdelávanie a príprava pre trh práce môže byť realizované taktiež aj formou národných a pilotných projektov. Uchádzač o zamestnanie si vzdelávanie a prípravu pre trh práce môže zabezpečiť aj z vlastnej iniciatívy. V tom prípade uchádzač o zamestnanie má nárok na príspevok vo až do výšky 100% oprávnených nákladov, za predpokladu dodržania zverejnených cenových limitov.  

Neakreditovaný vzdelávací program predstavuje formu vzdelávania, ktorá síce nepodlieha akreditačnému procesu, no spĺňa základné kvalitatívne kritériá systematického vzdelávania. Ide o vzdelávanie, ktoré je organizované a realizované prostredníctvom vopred plánovaných činností. Takýto vzdelávací program má jasne definované ciele, ako aj metódy a formy vzdelávania, čím zabezpečuje jeho účelnosť, ktorou je doplnenie, prehĺbenie či rozšírenie kvalifikácie. 

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže taktiež poskytnúť príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca zamestnávateľovi, ak sa zamestnávateľ zaviaže, že:

• po skončení vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnancov bude zamestnávať týchto zamestnancov najmenej počas 12 mesiacov,
• vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov uskutoční ako súčasť opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedziť hromadné prepúšťanie.

V roku 2024 bolo formou výziev a národných projektov spustených viacero opatrení na podporu nadobúdania alebo zmeny zručností potrebných pre aktívnu účasť, zotrvanie alebo zlepšenie postavenia na trhu práce pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Príkladom je Národný projekt Zručnosti pre trh práce, ktorý realizuje opatrenia na podporu  rekvalifikácie uchádzačov o zamestnanie, vzdelávania záujemcov o zamestnanie a podporu nadobúdania a zmeny zručností mladých uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú v situácií NEET. Schéma štátnej pomoci na podporu vzdelávania a pomoci na prijímanie do zamestnania a zamestnávanie znevýhodnených zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím je zameraná na poskytovaniu pomoci na podporu vzdelávania zamestnancov u zamestnávateľa s cieľom zvýšiť ich vzdelanostnú úroveň, pracovný potenciál a adaptabilitu. 

Možnosti záujmového vzdelávania

Záujmové vzdelávanie dospelých predstavuje širokú škálu vzdelávacích aktivít (kultúrne, osvetové, umelecké, charitatívne, rekreačné, športové a pod.), ktorých obsahové zameranie sa odvíja od šírky záujmov dospelej populácie. Vo všeobecnosti je možné hovoriť o kultúrnovýchovných aktivitách, ktoré sú orientované na rôznorodé cieľové skupiny obyvateľstva a výhradne do priestoru ich voľného času. Záujmové vzdelávanie môžeu byť realizované v podmienkach škôl a školských inštitúcií, súkromných poskytovateľov, záujmových a občianskych združení, umeleckých a kultúrnych inštitúcií, športových klubov a pod. 

 Univerzity tretieho veku

Významným poskytovateľom záujmového vzdelávania sú univerzity tretieho veku, ktoré sa od roku 1990 rozšírili z Univerzity Komenského v Bratislave aj na ďalšie naše vysoké školy a univerzity.  

Vzdelávacie programy sú pripravované predovšetkým pre ľudí v dôchodkovom veku. Reakciou na požiadavky verejnosti  bola veková hranica pre zápis študentov znížená na 50, 45, až na 40 rokov. Lektormi univerzít tretieho veku sú najmä vysokoškolskí pedagógovia, ktorí prednášajú za symbolickú odmenu. Zameranie študijných programov zvyčajne korešponduje s profiláciou vysokej školy a ponuka vychádza z možností a podmienok rektorátu, fakúlt a spoluorganizátorov programov. Okrem dlhodobo populárnych študijných programov ako napr. dejiny umenia alebo človek a zdravie plnia univerzity tretieho veku aj svoju spoločensky zodpovednú funkciu a prinášajú potrebné študijné programy z oblasti finančnej gramotnosti či právneho povedomia.

Financovanie je zabezpečené z viacerých zdrojov. Zväčša sa na ňom podieľa materská vysoká škola, príjmy z darov a sponzoringu a tiež samotní študenti, formou zápisného. Niektoré z univerzít tretieho veku sa aktívne venujú aj fundraisingu prostredníctvom účasti na rôznych výzvach a grantových schémach.  

Od roku 1994 sa univerzity tretieho veku na Slovensku združujú v Asociácii univerzít tretieho veku na Slovensku. Asociácia univerzít tretieho veku dnes združuje prevažnú väčšinu univerzít tretieho veku, ktoré v súčasnosti na území Slovenska pôsobia. Medzinárodné kontakty sú zabezpečované členstvom Asociácie univerzít tretieho veku a tiež členstvom niektorých univerzít tretieho veku v medzinárodných združeniach (AIUTA, EFOS).

Kultúrno-osvetová činnosť

Na záujmovom vzdelávaní dospelých sa podieľajú aj inštitúcie zabezpečujúce kultúrno-osvetovú činnosť, medzi ktoré spadajú napríklad: Národné osvetové centrum, Slovenské národné múzeum či Slovenská národná galéria. Tieto inštitúcie popri svojej ďalšej činnosti organizujú aj prednášky, diskusie a semináre, ktoré v nezanedbateľnej miere prispievajú k rozvoju kultúrneho rozhľadu slovenskej spoločnosti. Čoraz silnejšími subjektmi záujmového vzdelávania dospelých sa stávajú tretí a podnikateľský sektor. Vytvárajú tak v tomto segmente vzdelávania zdravé konkurenčné prostredie štátom podporovaným inštitúciám.

Jazykové vzdelávanie

Jazykové vzdelávanie zabezpečujú rozličné inštitúcie, ktoré majú v ponuke širokú škálu jazykových kurzov a programov. Väčšina dospelých občanov navštevuje kurzy cudzích jazykov v súkromných alebo neštátnych zariadeniach a tieto aktivity si financujú z vlastných zdrojov. Vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov zabezpečujú často aj zamestnávatelia, a to najmä v stredných a väčších podnikoch so zahraničnou účasťou, ale aj v štátnej a verejnej službe, kde je vzdelávanie pre skvalitňovanie výkonu činnosti povinné.

Ďalšie typy dotovaného vzdelávania a odbornej prípravy pre dospelých

Všetky podstatné formy vzdelávania a odbornej prípravy dospelých dostupné v slovenských podmienkach vo veľkej mierke, už boli uvedené v predchádzajúcich podkapitolách.