Odbor štúdia

Študijné programy prvého stupňa – bakalárske študijné programy zodpovedajú 6. úrovni  Národného kvalifikčného rámca/Európskeho kvalifikačného rámca.  Bakalárske vzdelávanie je možné získať v 45 štúdijných odboroch rozdelených do uvedených skupín štúdijných odborov:

• Prírodné vedy, matematika a informatika
• Technické vedy
• Poľnohospodárske a veterinárske vedy
• Zdravotnícke vedy a odbory zamerané na skvalitňovanie života
• Humanitné vedy
• Sociálne, ekonomické a právne vedy
• Vzdelávanie
• Umenie
• Bezpečnostné vedy, obrana a vojenstvo

Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane odbornej praxe je 

• v dennej forme štúdia najmenej tri a najviac štyri akademické roky,
• v externej forme štúdia najmenej tri a najviac päť akademických rokov.

Podmienkou riadneho skončenia štúdia pre bakalársky študijný program so štandardnou dĺžkou štúdia je získanie najmenej 180 kreditov. Vysoká škola zostaví ku každému študijnému programu odporúčaný študijný plán. V prípade štúdia podľa odporúčaného študijného plánu je študent schopný riadne skončiť študijných program v štandardnej dĺžke štúdia.
 

Prijímacie požiadavky

Uchádzač o štúdium má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium a ďalšie podmienky určené vysokou školou. Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania (vzdelávanie ukončené maturitnou skúškou). Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov. Počet prijímaných si určuje vysoká škola/fakulta. 

Prijímacie skúšky organizujú priamo fakulty, ktoré si určujú podmienky prijatia tak, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Fakulta, alebo vysoká škola zverejní formu, rámcový obsah a spôsob vyhodnocovania výsledkov prijímacej skúšky. Ďalšie podmienky nesmú z hľadiska obsahu vedomostí prekročiť obsah úplného stredného vzdelania v zmysle školského zákona. Prijímacia skúška sa koná prevažne písomnou formou testu. Niektoré školy však na vybraté programy konajú aj ústne skúšky alebo pohovory. Ich cieľom je posúdiť celkové predpoklady na zvolené štúdium, resp. jazykové vedomosti a pod. Vysoké školy alebo fakulty môžu rozhodnúť o prijatí aj na základe výsledkov stredoškolského štúdia. 

Súčasťou prijímacieho konania môže byť i talentová skúška. Talentovú, resp. praktickú skúšku konajú uchádzači o štúdium učiteľstva pre I. stupeň základnej školy, uchádzači učiteľstva akademických predmetov v kombináciách s telesnou výchovou, hudobnou výchovou a výtvarnou výchovou, pri študijných programoch ako sú šport, žurnalistika, architektúra a pri všetkých programoch umeleckého zamerania. 

O prijatí uchádzača na štúdium rozhoduje dekan fakulty, v prípade odvolania,  s konečnou platnosťou o prijatí študenta na vysokú školu, rozhoduje rektor vysokej školy. Výsledok prijímacej skúšky je uverejnený spravidla v deň jej konania, prípadne na druhý deň. Skoro všetky fakulty uverejňujú výsledky na svojich webových sídlach.  Písomné rozhodnutie o prijatí, resp. neprijatí dostane uchádzač do 30 dní.

Uchádzač, ktorý úspešne zložil prijímacie skúšky, sa po zápise stáva študentom vysokej školy. Podmienky prijímania cudzincov na štúdium na vysokej škole sú rovnaké ako pre občanov Slovenskej republiky. Uchádzačovi so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sa na jeho žiadosť určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho špeciálne vzdelávacie potreby. Na každej vysokej škole je podľa vysokoškolského zákona určený koordinátor pre prácu  so zdravotne postihnutými študentmi. 

V prípade štátnych vysokých škôl môžu byť postupy odlišné, s ohľadom na obmedzenia vyplývajúce z ich postavenia. Počet prijímaných v niektorých prípadoch určuje príslušné ministerstvo, prípadne sú uprednostnení uchádzači, ktorí sú v služobnom pomere v danom rezorte, pred ostatnými uchádzačmi. V prípade vojenských vysokých škôl štúdium civilných občanov v bakalárskych študijných programoch nie je možné.

V prípade študijných programov v zdravotníckych študijných odboroch je v prípade externej formy štúdia obmedzené prijatie tak, že uchádzač musí mať predchádzajúce vzdelanie vo vybraných zdravotníckych odboroch.

Obsah vzdelávania

Vysoké školy a ich fakulty sú autonómne v tvorbe študijných programov. 

Právne predpisy upravujú niektoré základné požiadavky na študijné programy. Ide napríklad o štandardnú záťaž študenta (60 kreditov za akademický rok), obmedzenia na štandardnú dĺžku štúdia, či členenie predmetov na povinné, povinne voliteľné a výberové. Všetci študenti študijného programu musia absolvovať všetky povinné predmety, požadovanú časť povinne voliteľných predmetov a zvyšný počet kreditov získajú z výberových predmetov. Študent študuje študijný program podľa študijného plánu, ktorý si sám zostavuje. Súčasne sa vyžaduje, že na riadne skončenie štúdia je potrebné obhájiť bakalársku prácu. 

Väčšina štúdijných programov je realizovaná v slovenskom jazyku (štátnom jazyku) ale vysoké školy realizujú aj štúdijné programy v jazyku národnostných menšín alebo cudzom jazyku. Štúdium v cudzom jazyku je spoplatnené. 

Vyučovacie metódy

Obsah a metódy vyučovania v rámci jednotlivých predmetov sú v plnej kompetencii vysokých škôl a fakúlt v súlade so základnými právami a slobodami vysokých škôl. 

Na vysokých školách je výber vyučovacích metód determinovaný druhom výučby a špecifikami kladenými na jednotlivé predmety. Prednášky, semináre, prosemináre (kombinovaná forma výučby, spravidla sa skladá z prednáškovej a zo seminárnej časti), cvičenia, kurzy, konzultácie, exkurzie, odborné praxe, ročníkové práce sú hlavnými formami výučby. V technických a prírodovedných predmetoch je to aj laboratórna práca. V prednáškovej časti sa využívajú dialogické metódy spojené s výpočtovou technikou a inými učebnými pomôckami.

Vysoké školy sú autonómne vo výbere učebníc, či vzdelávacieho softvéru, ako aj v ich tvorbe. V prípade, že vysokoškolský učiteľ zostaví vysokoškolskú učebnicu, či skriptum, je tento výstup čiastočne zohľadnený pri určení dotácie pre danú vysokú školu. Osobitný systém podpory pri tvorbe didaktických materiálov, či vysokoškolských učebníc na centrálnej úrovni neexistuje.

Postup študentov

Tempo štúdia a poradie predmetov si študent určuje v rámci možností sám. Celková doba štúdia však nemôže byť dlhšia o viac ako dva akademické roky v porovnaní so štandardnou dĺžkou štúdia daného študijného programu.

Študijný poriadok vysokej školy a pravidlá študijného programu určujú, koľko kreditov je potrebné najmenej získať na postup do ďalšej časti štúdia. Časti štúdia sú vyjadrené obvykle akademickými rokmi, to je, na začiatku alebo konci akademického roka sa vyhodnotí, či študent splnil podmienky na pokračovanie v štúdiu – obvykle vyjadrené minimálnym počtom kreditov, ktorý je potrebný v priebehu roka získať.

Študent si môže jeden predmet počas štúdia zapísať najviac dvakrát. V prípade, že sa mu ani na druhý krát nepodarí predmet riadne absolvovať, je zo štúdia vylúčený. 

Na vysokých školách je možný prestup z jedného študijného programu na iný, za podmienok stanovených v študijných poriadkoch fakúlt a vysokých škôl, prípadne študent môže dokončiť štúdium na inej vysokej škole ako pôvodne začal.

Zamestnanosť

V súčasnosti sa neuplatňujú osobitné nástroje na umiestňovanie absolventov bakalárskych študijných programov na trhu práce. Doterajšia prax a možnosti prijatia do ďalšieho stupňa vzdelávania spôsobujú, že prevažná časť absolventov bakalárskych študijných programov pokračuje v ďalšom vysokoškolskom štúdiu. 

Vysoké školy sú zo zákona povinné poskytovať svojim študentom poradenské služby a pomoc pri uplatnení sa na trhu práce. Odbornú a metodickú pomoc v oblasti poradenstva zabezpečujú vybrané pracoviská vysokých škôl a ich fakúlt. Kariérové poradenstvo je pre študentov vysokých škôl dostupné aj v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva do doby ukončenia prípravy na povolanie.

V niektorých študijných odboroch, na základe dialógu medzi vysokou školou a praxou (najmä v prípade automobilového  priemyslu) nastáva modifikácia bakalárskych študijných programov vo vzťahu k potrebám praxe a zvýšeniu možností zamestnávania absolventov bakalárskeho stupňa vzdelania. Na výkon viacerých zdravotníckych profesií je postačujúce bakalárske vzdelanie a títo absolventi majú možnosť priameho uplatnenia v praxi (napr. pôrodné asistentky, ošetrovatelia, fyzioterapeuti). 

V mnohých bakalárskych študijných programoch vysoké školy zabezpečujú stáže, či praxe pre svojich študentov. Povinnou a neoddeliteľnou súčasťou učiteľských študijných programov sú pedagogické praxe, ktoré musí študent absolvovať na zmluvných školách, ktoré poskytujú predprimárne, primárne a sekundárne vzdelávanie. 

Hodnotenie študentov

Podrobnosti o hodnotení výkonov študentov počas štúdia sú stanovené v študijných  poriadkoch vysokých škôl a fakúlt. Postupy pri hodnotení študentov sú na  vysokých školách rôzne.

Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním jednotiek študijného programu v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe. Štandardná záťaž za akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov. Každý predmet má v študijnom programe priradený počet kreditov, ktoré študent získa po jeho úspešnom absolvovaní.

Hodnotenie študijných výsledkov študenta v rámci štúdia predmetu sa uskutočňuje najmä:

• priebežnou kontrolou študijných výsledkov počas výučbovej časti daného obdobia štúdia (kontrolné otázky, písomné testy, úlohy na samostatnú prácu, referáty, semestrálne práce ap.) 
• skúškou za dané obdobie štúdia.

Absolvovanie predmetu sa hodnotí známkou. Známka vyjadruje kvalitu osvojenia si vedomostí alebo zručností v súlade s cieľom predmetu. Výsledky hodnotenia sa zaznamenávajú do indexu študenta.

Hodnotenie známkou sa uskutočňuje podľa klasifikačnej stupnice, ktorá má šesť klasifikačných stupňov:

• A výborne = 1
• B veľmi dobre = 1,5
• C dobre = 2
• D uspokojivo = 2,5
• E dostatočne = 3
• FX – nedostatočne = 4

Na hodnotenie celkových študijných výsledkov študenta vo vymedzenom období sa používa vážený študijný priemer. 

V prípade zdravotníckych študijných programov si študenti vedú záznamník klinickej praxe, v ktorej sa zaznamenávajú jednotlivé úkony, ktoré vykonávali počas praxe v klinickom pracovisku.

Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok. Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komisiou a je overením vedomostí študenta a pochopenia absolvovaných predmetov v súvislostiach. Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca, ktorá spolu s jej obhajobou tvorí jeden predmet; obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne skúšky.

Doklady o vzdelaní

Absolventom bakalárskeho štúdia vydávajú vysoké školy

1. diplom, s uvedením:

• študijného odboru a študijného programu, 
• udeleného akademického titulu, 
• identifikácie vysokej školy a fakulty a absolventa (meno, priezvisko, dátum narodenia), 

2. vysvedčenie o štátnej skúške a 

3. dodatok k diplomu. 

Súčasťou dodatku k diplomu je informácia o systéme vysokého školstva v Slovenskej republike, ktorú vypracúva a zverejňuje ministerstvo. V dodatku k diplomu sa uvádza úroveň kvalifikácie podľa Národného kvalifikačného rámca a úroveň kvalifikácie podľa Európskeho kvalifikačného rámca, ktoré absolvent získal. 

Vysoké školy priznávajú absolventom bakalárskeho štúdia  akademický titul "bakalár" (Bc.).

V prípade akademického uznávania dokladov o vzdelaní (za účelom pokračovania v štúdiu) je uznanie štúdia na inej vysokej škole v zahraničí štandardne v kompetencií vysokej školy. V prípade uznania vzdelania zo zahraničia na profesijné účely rozhoduje o uznaní dokladu o vzdelaní štandardne ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže. Doklady vydané v SR, okrem zahraničných vysokých škôl, sú platné v SR bez ďalšieho uznávania.