Štátna moc v Slovenskej republike pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov. Moc v štáte je rozdelená na tri nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú. Najvyššími orgánmi moci a predstaviteľmi politického systému SR sú Národná rada Slovenskej republiky (parlament), vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Verejná správa je zabezpečená jednak štátnou správou, jednak územnou samosprávou.

Národná rada Slovenskej republiky

Jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky je Národná rada Slovenskej republiky (NR SR). Skladá sa zo 150 poslancov, ktorých volia občania Slovenskej republiky vo všeobecných, priamych voľbách s tajným hlasovaním na štyri roky systémom pomerného zastúpenia jednotlivých politických strán podľa výsledku volieb. Aktívne volebné právo – právo voliť - má každý občan Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil 18 rokov. Pasívne volebné právo – právo byť zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky – má občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta, ústavného sudcu, sudcu, prokurátora, príslušníka policajného zboru, príslušníka justičnej stráže a vojaka z povolania. Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády, jeho mandát počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.

Ústava zveruje Národnej rade Slovenskej republiky významné právomoci: 

• uznášať sa na ústave, ústavných zákonoch, zákonoch, 
• rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda, 
• vyslovovať súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami, medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, ako aj s medzinárodnými zmluvami, na vykonanie ktorých je potrebný zákon, a to pred ich ratifikáciou,
• rokovať o programovom vyhlásení vlády, 
• kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom, 
• schvaľovať štátny rozpočet, 
• preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet, 
• zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy. 
• NR SR volí a odvoláva predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, navrhuje sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, volí sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovuje vláde nedôveru, prezidentovi Slovenskej republiky predkladá návrh na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky. 

Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov; uznáša sa nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavných zákonov, na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

Vláda Slovenskej republiky

Najvyšším orgánom výkonnej moci je vláda. Skladá sa z predsedu, podpredsedov a ministrov. Vládu, t.j. predsedu vlády, podpredsedov a ministrov, vymenúva a odvoláva prezident, a to spravidla po parlamentných voľbách tak, že prezident poverí niektorého z politikov zostavením vlády. Po vymenovaní vlády je povinná táto najneskôr do 30 dní po svojim vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky so svojím programovým vyhlásením vlády a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Po schválení programového vyhlásenia vlády začína vláda plniť svoj program. Za predsedu vlády, podpredsedu vlády a ministra môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky. Člen vlády nemôže vykonávať poslanecký mandát alebo byť sudcom. Nemôže tiež vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť. Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Vláda rozhoduje v zbore. Svoje rozhodnutia prijíma uznesením. Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Vláda rozhoduje o návrhoch zákonov, nariadeniach vlády, o programe vlády, o medzinárodných zmluvách, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, o návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o podaní návrhu Národnej rade Slovenskej republiky o udelení amnestie vo veciach priestupkov, o tom, že požiada o vyslovenie dôvery, atď.

Prezident SR

Hlavou štátu je prezident. Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Kandidátov na prezidenta majú právo navrhnúť poslanci (najmenej 15 poslancov) alebo občania na základe petície (najmenej 15 tisíc občanov). Za prezidenta je zvolený ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak takého kandidáta niet, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb, do ktorého postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet platných hlasov zúčastnených oprávnených voličov.

Prezidenta možno odvolať pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním.

Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.

Prezident: 

• reprezentuje Slovenskú republiku a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. 
• dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, prijíma a poveruje vyslancov, podpisuje zákony, 
• môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami, a to do 15 dní odo dňa doručenia schváleného zákona na podpis, 
• zapožičiava vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán, 
• udeľuje amnestiu a milosť, 
• vyhlasuje referendum, 
• podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach,
• má právomoc vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, generálneho prokurátora, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon,
• má právomoc vymenúvať profesorov a rektorov vysokých škôl, vymenúvať a povyšovať generálov, vymenúvať predsedu, podpredsedu a sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
• je hlavným veliteľom ozbrojených síl a
• vykonáva ďalšie právomoci zverené mu ústavou. 

Verejná správa

Verejná správa v Slovenskej republike je zabezpečená jednak štátnou správou, jednak územnou samosprávou.

Štátnu správu vykonávajú ministerstvá a ústredné orgány, ktoré majú vytvorené nižšie stupne. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úsekoch všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania, civilnej obrany a riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu sú krajské a obvodné úrady.

Územnú samosprávu vykonávajú obce a vyššie územné celky. Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt, sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami, povinnosti je im možné ukladať iba zákonom, majú vlastné orgány, možno na ne zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy.

Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce a orgánmi vyššieho územného celku sú zastupiteľstvo vyššieho územného celku a predseda vyššieho územného celku. Obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci. Poslanci zastupiteľstiev, ako aj starostovia obcí a predsedovia vyšších územných celkov sú volení obyvateľmi, ktorí majú na území obce, resp. vyššieho územného celku trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Zákonom je ustanovené, že vyššími územnými celkami sú samosprávne kraje. Ich územný obvod je zhodný s územným obvodom krajov.