Slovenská republika leží v strede Európy medzi 16º 50´05´´ a 22º 34´04´´ východnej zemepisnej dĺžky a 47º 43´54´´ a 49º 36´52´´ severnej zemepisnej šírky.
Demografická situácia
Dlhodobý pokles pôrodnosti a neuspokojivý vývoj úmrtnosti v SR mali za následok postupné znižovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva až do tej miery, že v r. 2001 – 2003 došlo k úbytku obyvateľov z prirodzeného pohybu, t. j. počet živonarodených detí bol nižší ako počet zomretých osôb. Zásluhou kladného migračného salda však ani v spomínaných rokoch nedošlo k celkovému úbytku obyvateľstva.
Od roku 2004 prirodzený prírastok obyvateľstva dosahoval kladné hodnoty s maximom v roku 2011. Avšak v dôsledku vplyvu pandémie vírusu COVID-19 na Slovensku zomrelo v roku 2020 výrazne viac ľudí, ako sa narodilo, takže prvýkrát od roku 2003 došlo k prirodzenému úbytku obyvateľstva. Nárast celkového počtu obyvateľov SR v roku 2020 sa podarilo dosiahnuť len vďaka migračnému prírastku, teda skutočnosti, že počet prisťahovaných výraznejšie prevýšil skupinu vysťahovaných zo SR1.
V roku 2022 došlo v Slovenskej republike k celkovému úbytku obyvateľstva o 5920 osôb.
Základné demografické charakteristiky
| Rok | ||||
| 2000 | 2005 | 2022 | ||
| počet obyvateľov k 31.12. | 5 402 547 | 5 389 180 | 5 428 792 | |
| z toho ženy | absolútny počet | 2 776 486 | 2 773 308 | 2 773 698 |
| v % | 51,39 | 51,46 | 51,09 | |
| prirodzený prírastok | absolútny počet | 2 427 | 955 | - 6915 |
| na 1 000 obyvateľov1 | 0,4 | 0,2 | - 1,1 | |
Poznámka:
1 Prepočet na stredný (priemerný) stav
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2008. Demografia a sociálna štatistika: Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike 2007. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2023. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2022. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 09/10/2023).
Zahraničné sťahovanie (počet osôb)
| Rok | |||
| 2000 | 2005 | 2022 | |
| objem sťahovania | 3 085 | 7 149 | 9 931 |
| prisťahovalci | 2 274 | 5 276 | 5 463 |
| vysťahovalci | 811 | 1 873 | 4 468 |
| saldo sťahovania | 1 463 | 3 403 | 995 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2008. Demografia a sociálna štatistika: Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike 2007. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2023. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2022. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 09/10/2023).
Zahraničné sťahovanie do a z SR v roku 2022
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2023. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2022. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 09/10/2023).
Počet obyvateľov v produktívnom veku začal v roku 2011 klesať. Zmeny v zložení obyvateľstva podľa ekonomických vekových skupín jednoznačne poukazujú na starnutie obyvateľstva. Tento trend pokračoval aj v roku 2022, keď mal počet obyvateľov v produktívnom veku klesajúcu tendenciu a podiel obyvateľov v poproduktívnom veku sa zvýšil.
Vekové zloženie obyvateľstva k 31. 12. podľa ekonomických vekových skupín
| Veková skupina | Rok | ||
| 2000 | 2005 | 2022 | |
| počet osôb | |||
| preproduktívny vek (0 - 14 rokov) | 1 036 425 | 894 308 | 873 452 |
| produktívny vek (15 - 64 rokov) | 3 746 538 | 3 862 234 | 3 586 272 |
| poproduktívny vek (65 rokov a viac) | 619 584 | 632 638 | 969 068 |
| spolu | 5 402 547 | 5 389 180 | 5 428 792 |
| zloženie v % | |||
| preproduktívny vek (0 - 14 rokov) | 19,18 | 16,59 | 16,09 |
| produktívny vek (15 - 64 rokov) | 69,35 | 71,67 | 66,06 |
| poproduktívny vek (65 rokov a viac) | 11,47 | 11,74 | 17,85 |
| spolu | 100,00 | 100,00 | 100,00 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2000. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2006. Demografia a sociálna štatistika: Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 2005. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2023. Demografia a sociálna štatistika: My v číslach. Pohyb obyvateľstva 2022. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 09/10/2023).
Zamestnanosť a nezamestnanosť
V dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 bol v roku 2020 zaznamenaný najväčší pokles zamestnanosti od roku 20103. V roku 2021 sa počet pracujúcich medziročne zvýšil v desiatich priemyselných odvetviach, avšak za celý rok 2021 zamestnanosť klesla4. V 2022 zamestnanosť medziročne mierna rástla, za celý rok počet pracujúcich narástol o 1,7 %. Počet pracujúcich v SR stúpol na viac ako 2,623 miliónov osôb.
| Rok | ||||
| 2000 | 2005 | 2021 | ||
| ekonomicky aktívne osoby (v tis. osobách)1 | 2 608,2 | 2 645,7 | 2 748,2 | |
| z toho | pracujúci | 2 101,7 | 2 216,2 | 2 560,6 |
| nezamestnaní | 485,2 | 427,5 | 187,6 | |
Poznámka:
1 Podľa výberového zisťovania pracovných síl - priemerné počty. Roky 2000 a 2005 vrátane vojakov na základnej vojenskej službe.
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2004. Slovenská republika v číslach 2003. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2007. Slovenská republika v číslach 2006. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2022. Slovenská republika v číslach 2022. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 09/10/2022).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2023. Zamestnanosť vo 4. štvrťroku a za rok 2022. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 09/10/2022).
Miera nezamestnanosti
V roku 2022 miera nezamestnanosti (podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych osôb) predstavovala 6 %, medziročne sa znížila o 0,5 percentuálneho bodu (p.b).
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2023. Nezamestnanosť vo 4. štvrťroku a za rok 2022. (sprístupnené 09/10/2023).
Mzdy
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla v roku 2022 hodnotu 1 304 eur. Medziročne sa zvýšila o 7,7 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka zrýchlilo o 0,8 percentuálneho bodu. Reálna mzda klesla o 4,5 %. Naposledy sme zaznamenali pokles reálnej mzdy bezprostredne po finančnej kríze, teda v rokoch 2011 a 2012.
| Rok | |||
| 2000 | 2005 | 2022 | |
| priemerná hrubá nominálna mesačná mzda zamestnancov v hospodárstve SR v prepočte na osoby spolu (v Eurách) | 379,4 | 573,4 | 1304,00 |
| v školstve | 298,4 | 468,7 | 1418,50 |
| rozdiel oproti priemernej hrubej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve SR (v %) | -21,35 | -18,26 | 8,78 |
Zdroje:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2004. Slovenská republika v číslach 2003. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2007. Slovenská republika v číslach 2006. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Štatistický úrad SR, 2023. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo 4. štvrťroku 2022 (Sprístupnené 09/10/2023).
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže, 2023. V ý s l e d k y štatistického zisťovania o zamestnancoch a mzdových prostriedkoch v školstve rok 2022 (sprístupnené 06/10/2023).
Štátny jazyk a jazyky národnostných menšín
Štátnym jazykom na území SR je slovenský jazyk.
Používanie štátneho jazyka upravuje zákon o štátnom jazyku.
Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných školách a stredných školách. Iný ako štátny jazyk môže byť vyučovacím jazykom a skúšobným jazykom v rozsahu ustanovenom zákonom.
Práva osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám alebo práva cudzincov, ktorí neovládajú štátny jazyk, sa zabezpečujú prekladom a tlmočením za podmienok ustanovených zákonom.
Na území Slovenskej republiky okrem väčšinového slovenského národa žije viac národnostných menšín. Najväčšie percento tvoria obyvatelia hlásiaci sa k maďarskej národnostnej menšine.
Druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou Slovenskej republiky je rómska menšina, ktorí z celkového počtu obyvateľov tvorili 1,23 %. Tento počet však nezodpovedá skutočnému počtu obyvateľov rómskeho pôvodu žijúcich v Slovenskej republike. Odborníci na základe výsledkov zo sčítaní ľudu, domov a bytov v rokoch 1970 a 1980 a z evidencií národných výborov o počte trvalo prihlásených Cigánov-Rómov pred rokom 1989 odhadujú, že na území Slovenskej republiky v súčasnosti žije približne 400 tisíc Rómov.
Obyvateľstvo podľa národnosti
| Národnosť | Obyvateľstvo podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov | |||||
| k 26.5.2001 | k 21.5.2011 | k 1.1.2021 | ||||
| v osobách | v % | v osobách | v % | v osobách | v % | |
| slovenská | 4 614 854 | 85,79 | 4 352 775 | 80,65 | 4 567 547 | 83,82 |
| maďarská | 520 528 | 9,68 | 458 467 | 8,49 | 442 065 | 7,74 |
| rómska | 89 920 | 1,67 | 105 738 | 1,96 | 67 179 | 1,23 |
| česká, moravská a sliezska | 44 620 | 0,83 | 33 653 | 0,62 | 28 996 | 0,53 |
| rusínska | 24 201 | 0,45 | 33 482 | 0,62 | 23 746 | 0,44 |
| ukrajinská | 10 814 | 0,20 | 7 430 | 0,14 | 9 451 | 0,17 |
| nemecká | 5 405 | 0,10 | 4 690 | 0,09 | 3 318 | 0,06 |
| poľská | 2 602 | 0,05 | 3 084 | 0,06 | 3 771 | 0,07 |
| ostatná | 12 009 | 0,22 | 15 224 | 0,28 | 27 639 | 0,51 |
| neuvedená | 54 502 | 1,01 | 382 493 | 7,09 | 295 558 | 5,1 |
| SPOLU | 5 379 455 | 100,00 | 5 397 036 | 100,00 | 5 449 270 | 100,00 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2004. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (09/10/2023).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2013. Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa národnosti. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 09/10/2023).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2021. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov: Národnosť a materinský jazyk (sprístupnené 09/10/2023).
V súlade s uvedeným národnostným zložením obyvateľstva najfrekventovanejším menšinovým jazykom v SR je maďarský jazyk (najmä na južnom Slovensku). Po ňom nasleduje rusínsky a ukrajinský jazyk (najmä na východnom Slovensku). Používanie českého jazyka v úradnom styku spĺňa požiadavku zrozumiteľnosti so štátnym jazykom, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín súčasnosti v SR sa realizuje na úrovni materských, základných, stredných a vysokých škôl.
Okrem toho na niektorých základných školách sa vyučuje jazyk národnostnej menšiny a literatúra ako predmet (maďarský jazyk a literatúra, ukrajinský jazyk a literatúra, rusínsky jazyk a literatúra, nemecký jazyk a literatúra a rómsky jazyk a literatúra).
Náboženstvá
Slovenská republika je nábožensky neutrálna, teda oficiálne náboženstvo v nej neexistuje. Sloboda náboženskej viery je zabezpečená zákonom.
Miera religióznosti obyvateľstva je vysoká. Hlavným trendom je však nárast podielu obyvateľov bez náboženského vyznania.
Religióznosť
| Obyvateľstvo podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov | ||||||
| k 26.5.2001 | k 21.5.2011 | k 1.1.2021 | ||||
| v osobách | v % | v osobách | v % | v osobách | v % | |
| s náboženským vyznaním | 4 521 549 | 84,05 | 4 100 237 | 75,97 | 3 799 331 | 69,72 |
| bez vyznania | 697 308 | 12,96 | 725 362 | 13,44 | 1 296 142 | 23,79 |
| s nezisteným vyznaním | 160 598 | 2,99 | 571 437 | 10,59 | 353 797 | 6.49 |
| SPOLU | 5 379 455 | 100,00 | 5 397 036 | 100,00 | 5 449 270 | 100,00 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2004. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (09/10/2023).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2013. Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 09/10/2023).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2021. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov: Náboženské vyznanie (sprístupnené 09/10/2023).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2021. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov: Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v SR k 1. 1. 2021 (sprístupnené 09/10/2023).
Obyvateľstvo s náboženským vyznaním podľa cirkví
| Cirkev | Obyvateľstvo podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov | |||||
| k 26.5.2001 | k 21.5.2011 | k 1.1.2021 | ||||
| v osobách | v % | v osobách | v % | v osobách | v % | |
| rímskokatolícka | 3 708 120 | 81,11 | 3 347 277 | 81,64 | 3 038 511 | 79,97 |
| evanjelická a v. | 372 858 | 8,16 | 316 250 | 7,71 | 286 907 | 7,55 |
| gréckokatolícka | 219 831 | 4,81 | 206 871 | 5,05 | 218 235 | 5,74 |
| kalvínska | 109 735 | 2,40 | 98 797 | 2,41 | 85 271 | 2,24 |
| pravoslávna | 50 363 | 1,10 | 49 133 | 1,20 | 50 677 | 1,33 |
| ostatná | 111 005 | 2,43 | 81 909 | 2,00 | 119 730 | 3,15 |
| SPOLU | 4 571 912 | 100,00 | 4 100 237 | 100,00 | 3 799 331 | 100,00 |
Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2004. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (09/10/2023).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2013. Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 09/10/2023).
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2021. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov: Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v SR k 1. 1. 2021 (sprístupnené 09/10/2023).
V súčasnosti v SR je registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností.
Po zmene režimu v roku 1989 sa zmenili vzťahy medzi štátom a cirkvami. V samostatnej Slovenskej republike boli uskutočnené reštitúcie cirkevného majetku. Cirkvám boli navrátené majetky odobraté po roku 1948.
Požadovala sa aj odluka cirkvi od štátu, ktorá sa však ešte nezrealizovala. Cirkvi sú aj naďalej podporované prostredníctvom štátneho rozpočtu, kde majú vyčlenenú svoju položku výdajov. Súčasne majú cirkvi príjem aj z výnosov zo svojho majetku (hnuteľného a nehnuteľného), taktiež veriaci prispievajú na cirkev finančne, rôznymi darmi, prípadne dobrovoľne a bez nároku na odmenu vypomáhajú (napr. pri stavbe nových alebo rekonštrukcii starých cirkevných objektov).
Jednotlivé cirkvi majú vyhradený priestor vo verejnoprávnych médiách na prezentáciu svojich aktivít a názorov na aktuálne spoločenské a eticko-mravné problémy.