Druhy inštitúcií

Gymnázium

Gymnázium je akademicky orientovaná stredná škola, ktorá poskytuje  úplné stredné všeobecné vzdelanie . Aktuálne v Slovenskej republike študuje na gymnáziu cca 35% žiakov (CVTI SR, Štatistická ročenka školstva za školský rok 2022/2023) v troch vzdelávacích programoch:  

• v štvorročnom vzdelávacom programe, 
• v päťročnom vzdelávacom programe a 
• v osemročnom vzdelávacom programe. 

Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe a kultúre.

Popri klasických štvorročných gymnáziách  existujú bilingválne gymnáziá s dĺžkou štúdia 5 rokov. 

Pre nadaných žiakov, motivovaných k akademickému štúdiu sú určené gymnáziá s osemročným štúdiom, ktoré žiak absolvuje po ukončení piateho ročníka základnej školy.

Podrobnejšie informácie o osemročných gymnáziách a bilingválnych gymnáziách sú dostupné v kapitole 6.4 Organizačné variácie a alternatívne štruktúry.  

Stredná odborná škola

Odborné vzdelávanie má v Slovenskej republike dlhodobú tradíciu. Napriek tomu, že sa zvyšuje záujem o štúdium na gymnáziu, ešte stále študuje na stredných odborných školách približne 63% žiakov (CVTI SR, Štatistická ročenka školstva za školský rok 2022/2023) v dennej a externej forme štúdia. Počty žiakov však klesajú a klesá hlavne záujem o učebné odbory ISCED 353 pripravujúce pre rôzne remeslá a službyv ktorých po ukončení získa žiak  výučný list.

V praxi sa tak prejavuje nedostatok niektorých profesií. Náklady na štúdium jedného žiaka v strednej odbornej škole sa pohybujú cca od 3000 do cca 5400 EUR (gymnaziálne štúdium cca 2600 EUR). Kvalita absolventov SOŠ závisí aj od materiálno-technického a priestorového zabezpečenia výučby konkrétneho odboru vzdelávania. Školy sa tak v spolupráci so zamestnávateľmi, ktorí poskytujú svoje vybavenie a technológie sa snažia držať trendy v technológiách a pracovných pomôckach. 

Stredná odborná škola pripravuje žiakov pre prax - predovšetkým na výkon odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálnoprávnych, správnych, umeleckých a kultúrnych. Pripravuje žiakov v najmenej dvojročných a najviac päťročných vzdelávacích programoch príslušného odboru vzdelávania. V súčasnosti  ponúkajú stredné odborné školy štúdium v cca 400 študijných a učebných odboroch a ich zameraniach.

Stredné odborné školy môžu poskytovať odborné vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania. V systéme duálneho vzdelávania sa žiak pripravuje na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností podľa konkrétnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľa. Žiak vykonáva praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania. 

Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania výlučne zodpovedá za organizáciu, obsah a kvalitu praktického vyučovania žiaka a na ten účel uhrádza všetky náklady spojené s financovaním praktického vyučovania.

Po ukončení štúdia na strednej odbornej škole maturitnou skúškou, sa žiak môže uchádzať o štúdium na vysokej škole.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky na svojej webovej stránke zverejňuje zoznamy odborov vzdelávania, v ktorých  je nadbytok absolventov a pomáha tak zriaďovateľom pri plánovaní počtu žiakov, ktorí budú prijímaní na stredné školy.

Stredná športová škola

Stredná športová škola (ďalej len „SŠŠ“) pripravuje žiakov so športovým nadaním vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania. Vzdelávacie programy sú zamerané na prípravu žiakov  pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných činností v športe. Výchova a vzdelávanie v SŠŠ rozvíjajú vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka so športovým nadaním získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností v športe. Súčasťou výchovy a vzdelávania v SŠŠ je športová príprava organizovaná podľa športových odvetví.

Konzervatórium

Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania, najmä pedagogických pracovníkov pre základné umelecké školy.
Je to druh strednej školy, ktorý sa člení na dva typy:

1. hudobné a dramatické konzervatórium,
2. tanečné konzervatórium.

Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje výchovu a vzdelávanie v odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom vzdelávacom programe, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku.

Tanečné konzervatórium poskytuje výchovu a vzdelávanie v odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou skúškou. Podrobnejšie informácie o tanečných konzervatóriách sú dostupné v kapitole 6.4 Organizačné variácie a alternatívne štruktúry. 

Škola umeleckého priemyslu

Škola umeleckého priemyslu (ďalej len „ŠUP“) poskytuje žiakom komplexné umelecké vzdelávanie vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom na výtvarníctvo a dizajn. ŠUP môže poskytovať aj umelecko-pedagogické vzdelanie, najmä pedagogickým pracovníkom pre základné umelecké školy. Výchova a vzdelávanie v škole umeleckého priemyslu sa uskutočňuje ako teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie, ktorého súčasťou je odborný vyučovací predmet umelecká prax.

Geografická dostupnosť

Slovensko sa delí na 8 regiónov - samosprávnych krajov, ktoré sú väčšinovými zriaďovateľmi stredných škôl. Zriaďovateľmi stredných škôl môžu byť aj štátom uznané cirkvi alebo náboženské spoločnosti, fyzické alebo právnické osoby. Zriaďovatelia zohľadňujú počet obyvateľov regiónu, sociálne zloženie, kultúrne a národnostné špecifiká, záujem a potreby regiónu pri zaraďovaní a vyraďovaní stredných škôl zo siete. Geografické rozloženie stredných škôl je rovnomerné a je úmerné počtu obyvateľov daného regiónu. Špecifické postavenie má Bratislavský kraj, kde je sídlo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava. V Bratislavskom regióne je vzhľadom na počet obyvateľov najvyšší počet stredných škôl každého druhu.

Ponuka škôl pre žiakov je v každom regióne dostatočná a ich ponuka momentálne prevyšuje dopyt. 

V sieti stredných škôl sú niektoré študijné odbory a programy, ktoré sa nenachádzajú v každom regióne, a tak stredné školy ponúkajú žiakovi  možnosť ubytovať sa v školskom internáte , ktorý spravidla býva súčasťou školy a okrem ubytovania poskytuje žiakovi aj stravovanie,  vhodné využitie voľného času formou rozličných záujmových aktivít a pod.

Prehľad geografickej dostupnosti škôl uvádza tabuľka: 

Zdroje:

Centrum vedecko-technických informácií SR, 2023. Štatistická ročenka školstva za školský rok 2022/2023. Bratislava: CVTI SR, 2023. (Sprístupnené 23/1/2024.)
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2023. Verejná databáza údajov.  Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2023. (Sprístupnené 23/1/2024.)

Prijímacie požiadavky a výber školy

Na štúdium na štvorročné gymnáziá, stredné odborné školy, školy umeleckého priemyslu a konzervatóriá sa prijímajú uchádzači, ktorí úspešne ukončili deviaty ročník základnej školy.

Po úspešnom skončení piateho ročníka základnej školy možno žiaka prijať na osemročné gymnázium,  a na tanečné konzervatórium. 

Na štúdium na päťročné bilingválne stredné školy sa prijímajú uchádzači, ktorí úspešne ukončili ôsmy, resp. deviaty ročník základnej školy.

Podrobnejšie informácie o štúdiu na tanečných konzervatóriách,  8-ročných a bilingválnych stredných školách sú dostupné v kapitole 6.4 Organizačné variácie a alternatívne štruktúry. 

Termíny prijímacích skúšok a profilové predmety na prijímacie skúšky určuje Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky(MŠVVaŠ SR). Na prijímacie skúšky môžu byť určené najviac tri profilové predmety. Pre stredné školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú profilové predmety doplnené o vyučovací jazyk strednej školy. Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu, obsah, rozsah prijímacej skúšky a kritériá prijatia na štúdium. 

Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača podáva prihlášku na vzdelávanie riaditeľovi strednej školy do 20. marca. V prihláške môže uviesť štyri odbory vzdelávania - najviac dva odbory vzdelávania, ktoré nevyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a najviac dva odbory vzdelávania, ktoré toto overenie vyžadujú. MŠVVaŠ SR ustanovuje zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania. 

Prijímacie skúšky sa konajú v rovnakom termíne v rámci celej republiky a to ako pre odbory vzdelávania vyžadujúce overenie špeciálnych schopností zručností alebo nadania, tak pre ostatné odbory vzdelávania. Prvý termín je spravidla určený na koniec apríla, začiatok mája, druhý termín nasledujúci týždeň po konaní prvého termínu.  V prípade, že sa počet plánovaných prijatých žiakov nenaplní, konajú sa prijímacie skúšky v ďalšom termíne, a to v treťom úplnom júnovom týždni  v utorok. 

Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške na vzdelávanie vyjadrenie lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo o zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený odbor vzdelávania. Uchádzač so zdravotným znevýhodnením a uchádzač s nadaním pripojí k prihláške na vzdelávanie správu z diagnostického vyšetrenia vydanú zariadením poradenstva a prevencie, ktorá obsahuje návrh podporného opatrenia. Žiakom vo veku do 18 rokov podpisujú prihlášku rodičia (zákonný zástupca).

Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada na úspešnosť vykonaných prijímacích skúšok, úspešnosť žiaka v predmetových olympiádach a súťažiach, ktoré  súvisia so študijným alebo učebným odborom, o ktorého štúdium sa uchádza. Riaditeľ strednej školy môže prijať uchádzača do študijného odboru gymnázia bez prijímacej skúšky ak tento dosiahol v externom testovaní v 9. ročníku základnej školy  (T9) úspešnosť najmenej 90% v každom vyučovacom predmete, do študijného odboru ostatných stredných škôl ak uchádzač dosiahol v externom testovaní T9 úspešnosť najmenej 80% v každom vyučovacom predmete. 

Na štúdium na strednú školu môžu byť prijatí aj cudzinci, ak prejavia potrebnú znalosť vyučovacieho jazyka.

Riaditeľ strednej školy zverejní na výveske školy a na webovom sídle školy zoznam uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania v termíne určenom a zverejnenom MŠVVaŠ SR. Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

Na pomaturitné štúdium na stredných školách sa môžu hlásiť absolventi stredných škôl s maturitou. Na výber majú odbory ekonomického, technického, poľnohospodárskeho, umeleckého či zdravotníckeho zamerania. Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl, ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom učebnom odbore. Do 31. mája môžu absolventi stredných škôl podávať prihlášky na nadstavbové, a pomaturitné štúdia. Prihlášky podáva uchádzač riaditeľovi príslušnej strednej školy. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na vysokú školu, majú termín predĺžený do 31. júla.

Prvý termín prijímacích skúšok je naplánovaný vždy na posledný úplný júnový týždeň. Druhý termín škola uskutoční počas posledných dvoch úplných augustových týždňov. Konkrétny deň konania skúšky určí riaditeľ školy. Najneskôr mesiac pred termínom prijímacej skúšky zverejní podmienky pre prijatie uchádzačov. Riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov prijímacieho konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky.
 

Vekové kategórie a utváranie tried

Vyučovanie na stredných školách je organizované v ročníkoch podľa veku v triedach jednotlivých ročníkov. Vzdelávanie je koedukačné. Neexistuje striktné členenie žiakov podľa schopností. Vek žiakov strednej školy je spravidla 15 -19 rokov(s výnimkami žiakov 8-ročných gymnázií, bilingválnych stredných škôl a tanečných konzervatórií). Nadstavbové a pomaturitné vzdelávanie nie je vekovo limitované.

Jednotlivé vyučovacie predmety vyučujú učitelia s danou aprobáciou.

V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31, najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v dennej forme štúdia je 17, v externej forme štúdia 8.  V zákonom stanovených prípadoch je možné zvýšiť počet žiakov v triede na 34 žiakov, a to z dôvodu: zmeny trvalého pobytu žiaka, opakovania ročníka žiakom, pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia, prestupu žiaka z inej školy zo zdravotných dôvodov, osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky, preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka, zmeny študijného alebo učebného odboru v rámci príslušnej strednej odbornej školy žiakom zo zdravotných dôvodov, zmeny študijného alebo učebného odboru na základe písomného vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie alebo uzatvorenia učebnej zmluvy. 

V súvislosti s mimoriadnou situáciou spôsobenom ochorením COVID-19 sa stredné školy naučili využívať aj dištančnú formu štúdia. V súčasnosti sa už môže denná forma štúdia  uskutočňovať aj ako dištančná v rozsahu určenom v štátnom vzdelávacom programe.

Využívaná je aj externá forma štúdia, ktorú školy organizujú ako večernú alebo diaľkovú. Externú formu štúdia neposkytujú konzervatóriá, ŠUP a SŠŠ.  Dennú formu štúdia je možné kombinovať s externou formou štúdia.

V stredných školách možno deliť triedy pri vyučovaní povinných a voliteľných predmetov na dve a viac skupín a na vyučovanie nepovinných predmetov možno vytvárať aj skupiny žiakov rôznych ročníkov. 

Napr. na vyučovanie predmetu náboženská výchova/etická výchova možno spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka. Ak počet žiakov v jednej skupine na vyučovanie náboženskej výchovy alebo etickej výchovy klesne pod 12, možno do skupín spájať aj žiakov z rôznych ročníkov.

Na gymnáziách vo vyučovaní povinne voliteľných predmetov možno spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka a vytvárať skupiny s najvyšším počtom žiakov 23.

Špeciálna odborná príprava na konzervatóriu sa realizuje individuálne, v skupinách alebo kolektívne. Skupinu tvorí 5 - 9 žiakov, v závislosti od špecializácie štúdia. 

V nadväzujúcich formách štúdia študujú žiaci od 18, resp. 19 roku, vekové obmedzenia nie sú legislatívou definované.

Riaditeľ strednej školy môže oslobodiť žiaka z vyučovania povinného predmetu alebo telesných úkonov na základe vyjadrenia príslušného lekára.

Organizácia školského roku

Školský rok v Slovenskej republike sa začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho roka. Člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin. Obdobie školského vyučovania sa člení sa na 

1. polrok (začína 1. septembra a končí sa 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka) a 
2. polrok (začína 1. februára a končí sa 30. júna bežného kalendárneho roka). 

Obdobie školských prázdnin tvoria 

• jesenné prázdniny - trvajú dva dni, určuje ich každoročne MŠVVaŠ SR spravidla na koniec októbra.
• vianočné prázdniny - trvajú od 23. decembra do 7. januára nasledujúceho kalendárneho roka,
• jarné prázdniny - trvajú týždeň. Ich začiatok určuje MŠVVaŠ SR spravidla v čase od druhej polovice februára do prvej polovice marca a ich termíny sú stanovené pre jednotlivé regióny,  
• veľkonočné prázdniny - trvajú dva dni v období Veľkonočných sviatkov a 
• letné prázdniny – trvajú od skončenia vyučovania v druhom polroku do začiatku vyučovania v novom školskom roku.

Školský rok má 37-40 týždňov a počet vyučovacích dní sa pohybuje okolo 180 v závislosti od počtu voľných dní a sviatkov príslušného kalendárneho roka. Podrobné informácie o organizácii školského roka sú každoročne uverejnené v metodickom materiály Sprievodca školským rokom, ktorý  vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. 
 

Týždenný a denný rozvrh vyučovacích hodín

Stanovenie rozvrhu hodín závisí najmä od učebného plánu. Učebné plány sú na celoštátnej úrovni koncipované len rámcovo, stanovujú počet hodín, ktoré musí žiak absolvovať za celé štúdium a dávajú riaditeľom a učiteľom stredných škôl priestor pre vnútornú a vonkajšiu diferenciáciu. Štruktúra a proporcionalita zastúpenia vyučovacích predmetov v učebnom pláne musí korešpondovať s funkciou a druhom školy. Pre stredné školy - gymnáziá a stredné odborné školy existuje viac variantov učebných plánov.

Rozvrh hodín v stredných školách vychádza z týždennej dotácie hodín pre jednotlivé predmety a za jeho zostavenie je zodpovedný riaditeľ školy. Pri zostavovaní školského rozvrhu hodín, no najmä denného rozvrhu sa rešpektujú zdravotné, pedagogické, psychologické a psychohygienické zásady. 

Vyučovacia hodina v stredných školách trvá 45 minút. Spravidla po tretej vyučovacej hodine je 20-minútová prestávka. Medzi ostatnými sú 10-minútové prestávky. Ak vyučovanie žiakov tej istej triedy pokračuje aj popoludní, medzi dopoludňajším a popoludňajším vyučovaním je prestávka najmenej 30 minút. Vyučovacie hodiny sa striedajú podľa náročnosti tak, aby žiak mal dostatok času aj na relaxáciu.

Na školách sa vyučuje päť dní v týždni. Vyučovanie začína spravidla o 8.00 hodine, najskôr o 7.00 hodine. Vyučovanie žiakov mladších ako 18 rokov sa končí spravidla do 18.00 hodiny, najneskôr do 20.00 hodiny. Vyučovanie žiaka v jednom dni trvá najviac osem vyučovacích hodín (mimo športovej prípravy a umeleckej prípravy). Odborný výcvik žiaka prvého ročníka a druhého ročníka v jednom dni trvá najviac šesť vyučovacích hodín. Odborný výcvik žiaka tretieho až piateho ročníka v jednom dni trvá najviac sedem vyučovacích hodín. Odborný výcvik môže začať najskôr o 6:00 hodine ráno a končiť najneskôr o 22:00 hodine. 

Vyučovacia hodina v stredných odborných školách trvá 45 minút, vyučovacia hodina odborného výcviku a odbornej praxe trvá 60 minút.

Rozvrh hodín si školy regulujú podľa svojich možností a potrieb, v súlade s platnou legislatívou. Začiatok vyučovania je upravovaný v stredných školách aj na základe možností dopravy  a dochádzky žiakov z rôznych častí regiónu do školy.