Politická situácia

Súčasná vláda SR bola ustanovená na základe volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ktoré sa konali 30. septembra 2023. Vo voľbách najviac hlasov zúčastnených voličov (22,94%) získala strana „SMER - SD". Koalíciu zostavila so stranami: „HLAS - SD“, ktorá sa vo voľbách umiestnila na tretej pozícii a získala 14,70 % hlasov,  a "Slovenskou národnou stranou" (SNS), ktorá bola siedma s 5,62 % hlasov. Predsedom vlády sa stal Robert Fico, predseda strany „SMER SD". Predsedom NR SR sa stal Peter Pellegrini, predseda strany „HLAS - SD“. Rezort školstva pripadol strane „HLAS - SD“ a ministrom školstva, vedy, výskumu a mládeže Slovenskej republiky sa stal Tomáš Drucker.

Vo svojom programovom vyhlásení na roky 2023-2027 si vláda SR dala za cieľ presadzovať aktualizáciu obsahu výchovy a vzdelávania a zatraktívnenie foriem a metód vyučovania na úrovni základných, stredných aj vysokých škôl. 

Dôraz je kladený na modernizáciu, diverzifikáciu a kvalitu vzdelávania. Vláda chce zabezpečiť väčšiu zaškolenosť detí v ranom veku a kvalitu predprimárneho vzdelávania pomocou stanovenia štandardov kvality a zjednotenia vzdelávacích programov. Presadzovať bude doladenie nového štátneho programu a vytvorenie nového štátneho vzdelávacieho programu pre stredné školy. Zároveň vláda podporí kvalitu a atraktívnosť odborných vzdelávacích programov. Vláda navrhne zmenu školského zákona a nový zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý pomôže zvýšiť efektívnosť, účelnosť a kvalitu vzdelávania v regionálnom školstve. Dôraz bude klásť aj na skvalitnenie vzdelávania znevýhodnených žiakov a zvýšenie dostupnosti služieb zariadení poradenstva a prevencie na všetkých stupňoch škôl. Pozornosť je upriamená aj na podporu vstupu odborníkov z praxe do vzdelávania, na podporu medzinárodnej spolupráce na všetkých úrovniach vzdelávania a výskumu a na transparentnú, cielenú a merateľnú podporu vedy a výskumu. 

Ekonomická situácia

Investície do vzdelávania a odbornej prípravy zostávajú napriek klesajúcemu počtu študentov pomerne nízke. Výdavky verejnej správy na vzdelávanie ako podiel HDP boli naďalej pod priemerom EÚ. Okrem toho nízke platy učiteľov znižujú atraktívnosť učiteľského povolania. 

Prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa podporujú investície do vzdelávacej infraštruktúry na všetkých úrovniach. Cieľom Slovenska je v rámci plánu obnovy a odolnosti zvýšiť kapacity v predprimárnom vzdelávaní s cieľom implementovať právny nárok pre trojročné deti plánovaný na rok 2025. Naplánovaná je rekonštrukcia škôl vyššieho sekundárneho vzdelávania, aby sa zlepšila ich dostupnosť pre študentov so zdravotným postihnutím, v základných školách sa zrušia dvojité zmeny a zriadi alebo zmodernizuje sa školské knižnice s cieľom poskytovať znevýhodneným študentom kvalitné vzdelávacie prostredie. Niektoré univerzitné budovy sa zrekonštruujú, aby sa zlepšila ich energetická účinnosť.

Slovensko zintenzívňuje úsilie o digitalizáciu vzdelávania a posilnenie digitálnych zručností. Digitalizácii škôl by mali pomôcť dodatočné rozpočtové prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške približne 229 miliónov EUR. Slovensko okrem investícií do vybavenia IKT a konektivity zriadi v rámci svojho plánu obnovy a odolnosti sieť digitálnych metodických koordinátorov, vypracuje online maturitné skúšky, digitálne vzdelávacie materiály a odbornú prípravu pre učiteľov. 
 

Hrubý domáci produkt a výdavky na vzdelávanie

Poznámka: Údaje za rok 2021 sú polodefinitívne

Zdroje: 
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2022. STATdata: Revidované a predbežné ročné údaje HDP v bežných cenách. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky (sprístupnené 22/11/2023).

Európska Komisia. Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2022. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie (sprístupnené 22/11/2023)

OEDC, 2008. Education at a Glance 2008: OECD Indicators. Paríž: OECD, 2008. ISBN 9789264046283. (sprístupnené 22/11/2023).

Najviac obyvateľov SR má ukončené úplné stredné vzdelanie s maturitou.

Zvyšuje sa však podiel obyvateľstva s ukončeným vysokoškolským vzdelaním a postupne približuje sa priemeru EÚ. V rokoch 2010 až 2020 sa miera zvýšila o 15 percentuálnych bodov a v roku 2020 bolo na Slovensku 39 % dospelých vo veku 25 až 34 rokov s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním. Táto hodnota je len mierne pod priemerom EÚ (40,5 %). Podiel absolventov vysokoškolského vzdelania druhého stupňa na Slovensku dosiahol v roku 2019 84 %, čo je najviac v EÚ.¹

Obyvateľstvo podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania 

Zdroj:
Štatistický úrad SR, 2022. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov: Štruktúra obyvateľov podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania v SR k 1. 1. 2021 (sprístupnené 14/12/2022).
 

Zdroj:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012. Prvé definitívne výsledky zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania – sčítanie 2011, 2001, 1991. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012.