V roku 2000 Európska komisia vypracovala Memorandum o celoživotnom vzdelávaní a odvtedy je celoživotné vzdelávanie ako základný princíp uplatňovaný v systémoch výchovy a vzdelávania témou aj v Slovenskej republike. V roku 2001 na národnej úrovni nasledoval konzultačný proces v podobe diskusie ústredných orgánov štátnej správy, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov. Na text Memoranda o celoživotnom vzdelávaní nadviazala v roku 2004 Koncepcia celoživotného vzdelávania v Slovenskej republike, ktorá jednotlivé ciele memoranda zasadila do kontextu existujúcich strategických dokumentov Slovenskej republiky so zameraním na oblasť vzdelávania a zamestnanosti.

Strategicky sa systémom celoživotného vzdelávania na Slovensku zaoberala aj Stratégia celoživotného vzdelávania 2011, ktorej cieľom bolo podporiť vytváranie podmienok na prechod k fungujúcemu systému celoživotného vzdelávania pre všetkých. Stratégia stanovila kľúčových aktérov v systéme celoživotného vzdelávania samotných občanov, vzdelávacie inštitúcie, poradenské centrá, zamestnávateľov, profesijné a odborové združenia ale aj orgány miestnej a regionálnej samosprávy, personálne agentúry a mimovládne organizácie.

Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roku 2016 bola v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dospelých prijatá významná strategická iniciatíva Európskej komisie – Nový program v oblasti zručností pre Európu. Kľúčové pre SR, aj vzhľadom na relatívne vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných dospelých s nízkou úrovňou kvalifikácie, je Odporúčanie Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti na vzdelávanie pre dospelých.

Slovensko sa v roku 2018 prihlásilo k Manifestu pre vzdelávanie dospelých v 21. storočí. Manifest je dokumentom Európskej asociácie vzdelávania dospelých (The European Association for the Education of Adults (EAEA)) a zameriava sa predovšetkým na propagáciu konceptu celoživotného vzdelávania a podporu prístupu a účasti na neformálnom vzdelávaní pre všetkých.

Aktuálne priority (aj) v oblasti vzdelávania dospelých reprezentuje Národná stratégia zručností, ktorej príprava v spolupráci s OECD prebiehala počas roku 2019 a publikovaná bola začiatkom roku 2020. Jej štyrmi prioritnými oblasťami sú: 

• Posilňovanie zručností mladých ľudí
• Podpora vyššej participácie na vzdelávaní dospelých
• Znižovanie nesúladu zručností
• Posilňovanie využívania zručností na pracovisku.

Významným zdrojom informácií pre navrhovanie nových politík a formulovanie národných i regionálnych priorít v oblasti vzdelávania dospelých sú aktuálne výsledky Programu medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých (PIAAC). Predstavujú cenný a reprezentatívny zdroj informácií o aktuálnej situácií v oblasti dôležitých kompetencií v slovenskej populácii, ako aj postavení Slovenska medzi ostatnými zúčastnenými krajinami. Výsledky z perspektívy Slovenskej republiky sú publikované v Národnej správe.

Najvýznamnejší nástroj podpory celoživotného vzdelávania predstavuje Stratégia celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021-2030, prijatá v novembri 2021. Jej úlohou je opatreniami reagovať na dynamicky sa meniaci trh práce. Reaguje tak na potrebu zabezpečiť celoživotné vzdelávanie a poradenstvo tam, kde občania majú problém ako jednotlivci alebo tam, kde sa identifikoval systémový nedostatok v oblastiach zručností pre populáciu resp. konkrétne cieľové skupiny. 

V roku 2022 bol prijatý Akčný plán k Stratégii celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2022 – 2024. Úlohou tohto dokumentu je rozpracovať a konkretizovať opatrenia schválené v Stratégii na obdobie najbližších rokov 2022- 2024.

Podrobnejšie informácie o stratégii celoživotného vzdelávania a realizovaných opatreniach sú dostupné v kapitole 2.2 Stratégia Celoživotného vzdelávania.

Téma vzdelávania dospelých je v rámci čiastkových cieľov rozpracovaná aj ďalších strategických dokumentoch. Najkomplexnejší strategický dokument pre rozvoj vzdelávania Plán obnovy a odolnosti pokrýva reformy pre oblasť vzdelávania dospelých v rámci komponentu 17: Digitálne Slovensko, ktorý obsahuje dva ciele:

• Zlepšenie prístupu seniorov k digitálnym službám štátu, zdokonalenie ich digitálnych zručnosti, ako aj odstránenie bariér sociálnej výlučnosti pomocou moderných aplikácií.
• Efektívne a systematické vzdelávanie (celoživotné vzdelávanie) odborných zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v sektore verejnej správy.

Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030 pre oblasť celoživotného vzdelávania si kladie za cieľ vytvoriť programy, ktoré dokážu motivovať obyvateľov celoživotne sa vzdelávať v strategicky dôležitých zručnostiach, ktoré sú alebo budú nedostatkové. Cieľom politiky je výrazne zvýšiť počet občanov, ktorí rozvíjajú svoje zručnosti pre prácu v znalostnej ekonomike.

Konkrétne opatrenia rozpracováva Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 – 2030, ktorý celoživotné vzdelávanie popisuje ako jeden z kľúčových predpokladov pre aktívne starnutie.