Obsah vzdelávania, predmety, počet hodín

Výchova a vyučovanie v základných školách sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov

• štátny vzdelávací program a
• školský vzdelávací program.

Štátne vzdelávacie programy vymedzujú všeobecné ciele škôl a kľúčové kompetencie vo vyváženom rozvoji osobnosti žiakov a rámcový obsah vzdelania. Štátne vzdelávacie programy sú východiskom pre vytvorenie školských vzdelávacích programov škôl, kde sa zohľadnia špecifické regionálne podmienky a potreby. Skladba vyučovacích predmetov v jednotlivých vzdelávacích oblastiach s týždennou hodinovou dotáciou povinných a  disponibilných hodín za jednotlivé ročníky je uvedená v rámcovom učebnom pláne. 

Garantom tvorby štátneho vzdelávacieho programu je Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM). NIVAM má zriadené ústredné predmetové komisie pre jednotlivé predmety alebo vzdelávacie oblasti. Ich členmi sú aj pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci z jednotlivých druhov škôl. Takisto NIVAM pri  tvorbe týchto pedagogických dokumentov úzko spolupracuje najmä s profesijnými organizáciami napr. so Združením základných škôl Slovenska , Asociáciou súkromných škôl a školských zariadení, riaditeľmi škôl a odborníkmi z praxe.

Ministerstvo školstva  schválilo vo februári 2015 inovovaný Štátny vzdelávací program pre prvý stupeň základnej školy a inovovaný Štátny vzdelávací program pre druhý stupeň základnej školy. Vzdelávať sa podľa nich začalo v septembri 2015. Na základe novej reformy kurikula v súčasnosti prebieha fáza experimentálneho overovania nového štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie, ktorý bude pre všetky školy povinný od školského roku 2026/2027.
      
Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách. Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy. Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Súlad štátneho a školského vzdelávacieho programu kontroluje Štátna školská inšpekcia. Školský vzdelávací program obsahuje názov vzdelávacieho programu, vymedzenie vlastných cieľov, stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne po jeho ukončení, vlastné zameranie školy, dĺžku štúdia, vyučovací jazyk, učebné plány, učebné osnovy a pod. Odráža sa v ňom zameranie školy a stratégia, ktorú určuje vedenie školy spolu s regiónom a obcou. Zohľadňuje potreby a možnosti žiakov, pedagogického zboru.  Je výpoveďou školy o predstave kvality vzdelávania.  Pre tvorbu školského vzdelávacieho programu využíva škola voliteľné hodiny a vypracováva si vlastný učebný plán.  

Učebné plány rozpracúvajú rámcové učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých ročníkov s určením celkového týždenného počtu vyučovacích hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho programu. Jednotlivé druhy a typy škôl vypracujú učebné osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov musí byť v súlade s príslušným vzdelávacím štandardom. V školskom učebnom pláne sú využité všetky hodiny, ktoré má škola k dispozícii. Škola môže mať aj viacero školských učebných plánov, v prípade, ak má triedy s rôznym zameraním. V učebnom pláne sú uvedené aj nové predmety, ktoré si zvolila škola. V učebnom pláne je uvedený aj spôsob realizácie prierezových tém. Pre každý predmet, v prípade, že škola doplnila počet hodín pre predmety v štátnom vzdelávacom programe musí škola vypracovať učebné osnovy. V prípade zaradenia nových predmetov, vypracuje učebné osnovy.

Rámcové učebné plány pre primárne vzdelávanie (ISCED 1) a nižšie stredné vzdelávanie (ISCED2). sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov, obsahujú vzdelávacie oblasti a zoznam povinných a voliteľných vyučovacích predmetov s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti. Rámcové učebné plány stanovujú:

• minimálny počet hodín za celé obdobie vzdelávania,
• počet voliteľných hodín za celé obdobie vzdelávania,
• maximálny počet vyučovacích hodín v týždni v jednom ročníku,
• umožňujú rozdelenie do ročníkov podľa rozhodnutia školy.

Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov. Za tvorbu rámcových učebných plánov a vzorových učebných osnov zodpovedá  Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM).  Predkladá v spolupráci s predmetovými komisiami, učiteľmi a metodikmi návrhy rámcových učebných plánov a vzorových učebných osnov na schválenie ministerstvu školstva. Schválené rámcové učebné plány sú záväzné. Školy, ktoré by si neboli schopné učebné osnovy vypracovať, môžu použiť vo výchove a vzdelávaní vzorové učebné osnovy. 

Rámcový učebný plán pre ZŠ štátneho vzdelávacieho programu – ISCED 1, ISCED 2

Voliteľné (disponibilné) hodiny použije škola na dotvorenie školského vzdelávacieho programu. Voliteľné (disponibilné) hodiny je možné využiť na:

• vyučovacie predmety, ktoré rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do štátneho vzdelávacieho programu,
• vyučovacie predmety, ktoré si škola sama zvolí a sama si pripraví ich obsah, vrátane predmetov vytvárajúcich profiláciu školy a experimentálne overených inovačných programov zavedených do vyučovacej praxe,
• vyučovacie predmety, ktorých obsah je doplnením vyučovacieho predmetu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí nemôžu napredovať v rámci bežných vyučovacích hodín a ktorí postupujú podľa individuálnych vzdelávacích programov,
• špecifické vyučovacie predmety pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Škola je povinná z rámca voliteľných hodín ponúknuť žiakom 7. – 9. ročníka ako druhý cudzí jazyk jeden z jazykov: francúzsky jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, španielsky jazyk, taliansky jazyk podľa možností školy a záujmu žiakov, a to najmenej 2 vyučovacie hodiny týždenne.

Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové témy, ktoré sa spravidla prelínajú cez vzdelávacie oblasti. Prierezové témy (tematiky) je možné realizovať viacerými formami – ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích predmetov, ako samostatný učebný predmet v rámci rozširujúcich hodín (pri profilácii školy), vhodná je forma projektu (v rozsahu počtu hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívna forma kurzu. Nevyhnutnou podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Výber spôsobu a času realizácie prierezovej témy je v kompetencii každej školy. Na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania zavádza štátny vzdelávací program tieto prierezové tematiky:

• Multikultúrna výchova
• Mediálna výchova
• Osobnostný a sociálny rozvoj
• Environmentálna výchova
• Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
• Ochrana života a zdravia
• Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
• Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Pre uspokojenie špecifických záujmov a schopností žiakov slúžia učebné plány s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov, so športovou prípravou, cudzieho jazyka, resp. cudzích jazykov, technickej výchovy, výtvarnej výchovy, hudobnej výchovy, regionálnej výchovy, rozširujúcich vyučovaním dejepisu vo vzťahu k regiónu školy v rámci disponibilných hodín v jednotlivých ročníkoch. Škola môže organizovať s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka lyžiarsky výcvik alebo snowboardový výcvik, plavecký výcvik, školské výlety, exkurzie a školy v prírode. Pre žiakov, ktorí sa na uvedených aktivitách nezúčastnia, sa zabezpečí náhradné vyučovanie.

Súčasťou štátneho vzdelávacieho programu sú aj  vzdelávacie štandardy. Spolu s učebným plánom a učebnými osnovami slúžia na riadenie a reguláciu výchovy a vzdelávania v jednotlivých vyučovacích predmetoch. Vzdelávací štandard tvorí obsahovú a výkonovú časť. Obsahová časť vymedzuje prvky obsahu základného učiva jednotlivých tematických celkov. Predstavuje časť učiva príslušného tematického celku v učebnom predmete, ktoré má byť sprístupnené v každej škole všetkým žiakom. Výkonovú časť vzdelávacieho štandardu tvoria požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov – t.j. tú časť učiva, ktorú si majú osvojiť všetci žiaci, aj keď na kvalitatívne odlišnej úrovni.

Učebné metódy a materiály

O tom, akú metódu učiteľ použije vo vzdelávaní žiakov je plne v jeho kompetencii. Dôležitý je cieľ, ktorý má dosiahnuť pri vyučovaní v súlade s obsahovými a výkonovými štandardami štátneho vzdelávacieho programu. Učitelia vo výchovno-vzdelávacom procese využívajú rôzne kombinácie vyučovacích metód. Každá z vyučovacích metód sa aplikuje v závislosti od cieľa vyučovacej hodiny, obsahu učiva, vekových osobitostí žiakov a pod. Učitelia majú podporovať svojich žiakov, aby sa zúčastňovali súťaží, prehliadok, predmetových olympiád, športových súťaží, najmä tých, ktoré sú zamerané na rozvoj ich nadania, talentu, samostatné tvorivé zručnosti a schopnosti.

Z bežných, tradičných metód možno spomenúť: slovné, názorno-demonštračné, praktické, produkčné, motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a aplikačné metódy. V ostatnom čase sa v školách veľmi využívajú nasledujúce techniky ako napr. kooperatívne učenie, práca v skupinách, práca za okrúhlym stolom, brainstorming, "práca každý s každým" a "skladačkové skupiny". Riaditeľom škôl sa odporúča podporovať vyučovacie stratégie, metódy a postupy (interaktívne zážitkové a skúsenostné učenie, projektové vyučovanie a pod.), ktoré prepájajú učenie so životom a rozvíjajú kompetencie žiaka, v školách vytvárať priaznivé prostredie na implementáciu inovačných pedagogických metód s využitím informačných, komunikačných a digitálnych technológií. Zvýšenú pozornosť venovať ochrane žiakov pri používaní internetu. Ako doplnok sa odporúča používať digitálny vzdelávací obsah schválený NIVAMom. Školám sa odporúča zapájať do medzinárodného partnerstva škôl.

Riaditeľom sa odporúča podporovať zapájanie žiakov do súťaží, ktoré sú zamerané na rozvoj ich nadania a talentu, samostatné tvorivé odborno-teoretické zručnosti a schopnosti a rôzne podujatia súvisiace s prehlbovaním žiackych vedomostí a zručností a s prípravou na voľbu povolania. Vytvárať podmienky pre realizáciu vyučovania a voľnočasových aktivít v školskej knižnici. Aktívne podporovať a budovať školskú knižnicu ako informačné a kultúrne centrum školy.

V súlade so  zákonom  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) sa na vzdelávanie v školách používajú edukačné publikácie schválené ministerstvom školstva a iné edukačné publikácie a edukačný softvér, ktoré nie sú schválené ministerstvom školstva a sú v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova možno používať edukačné publikácie schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.

Školy si môžu objednávať učebnice prostredníctvom edičného portálu zo zoznamu registrovaných učebníc, ktorý je zverejnený na webovom sídle ministerstva. Pre jednotlivé predmety môžu byť v ponuke viaceré druhy učebníc a je na rozhodnutí školy, akú učebnicu pre svojich žiakov vyberie. Učebnice tvoria učitelia obyčajne s viacročnou praxou, ktorí požiadajú ministerstvo o vydanie schvaľovacej doložky. Učebnica sa zaradí do registra učebníc  na základe odporúčania recenzentov učebnice. Ministerstvo školstva môže podľa  zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení  prideliť v priebehu kalendárneho roka zriaďovateľovi verejnej školy príspevok na edukačné publikácie, ktoré sú uvedené v registri edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa osobitného predpisu. Takisto môže ministerstvo prideliť finančné prostriedky na edukačné publikácie aj zriaďovateľovi cirkevnej a súkromnej školy. Školy poskytujú svojim žiakom edukačné publikácie s vydanou doložkou do bezplatného užívania. 

Rôzne metodické materiály na podporu učiteľom poskytujú aj rôzne neziskové a mimovládne organizácie napr. pri vyučovaní globálnej problematiky, ľudských práv, environmentálnej problematiky a pod. Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM) a jeho krajské pracoviská zabezpečuje vzdelávanie učiteľov a poskytuje metodickú podporu školám pri zavádzaní inovovaného kurikula so zreteľom na zlepšenie gramotnosti a zručností žiakov potrebných pre 21. storočie. NIVAM tiež pripravil súbor akreditovaných vzdelávacích programov zameraných na rozvoj čítania s porozumením určených pre učiteľov bez obmedzenia vyučovacieho predmetu a rôzne metodické materiály na podporu zavádzania moderných,  inovatívnych a aktivizujúcich vyučovacích metód. Učitelia môžu nájsť metodické a podporné materiály aj prostredníctvom publikácie Sprievodca školským rokom, ktorú ministerstvo vydáva každý rok.

Zadávanie domácich úloh je plne v kompetencii učiteľa, ktorý má právo na výber a uplatňovanie pedagogických metód, foriem a didaktických prostriedkov výchovy a vzdelávania. Súčasne by však mal učiteľ prihliadať na primeranosť domácich úloh. Vo väčšine škôl sú domáce úlohy súčasťou výchovy a vzdelávania.