Všeobecný historický prehľad
Začiatky slovenských dejín sa spájajú s mohutným procesom zasahujúcim euroázijský kontinent - s procesom sťahovania národov. Od 5. storočia n. l. začali prichádzať do oblasti stredného Dunaja predkovia Slovákov, ktorí spolu so susednými slovanskými kmeňmi vytvorili v 7. storočí prvý historický štátny útvar - Samovu ríšu. Táto ríša trvala niekoľko desaťročí, až kým nepodľahla nadvláde Avarov. V 9. storočí zjednotením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva vznikla rozsiahla ranostredoveká ríša – Veľká Morava. Jej najväčší vnútorný, kultúrny a mocenský rozmach v druhej polovici 9. storočia je spojený s misiou byzantských vierozvestov Cyrila-Konštantína a Metoda, ktorí sa zaslúžili o christianizáciu krajiny. Misia položila základy rozvoja staroslovienskeho jazyka - staroslovienčiny, kultúry a vzdelanosti. Veľkomoravská ríša zanikla v 10. storočí. Kočovní Maďari obsadili veľkú časť veľkomoravského územia a neskôr vznikol nový štátny útvar s názvom Uhorsko, v ktorom žili viaceré etniká.
V období osvietenstva vznikol prvý pokus povýšiť západoslovenské nárečie na spisovný jazyk Slovákov. Priaznivé podmienky na kodifikáciu jazyka vznikli v polovici 19. storočia, keď sa vzdelanci rôznych konfesií dohodli na povýšení stredoslovenského nárečia na spisovný jazyk celého národa. Riešenie slovenskej otázky priniesla až 1. svetová vojna, keď z viacerých variantov sa pre Slovákov optimálnym stal spoločný štát s českým národom. Československá republika vznikla 28. 10. 1918.
Po podpísaní Mníchovskej dohody v októbri 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska a v marci 1939 bol vyhlásený tzv. Slovenský štát. Trval v rokoch 2. svetovej vojny. Protifašistický ozbrojený odpor Slovákov sa začal povstaním v auguste 1944. V roku 1945 sa obnovila Československá republika ako spoločný štát dvoch rovnoprávnych národov, Čechov a Slovákov.
Prevzatie moci Komunistickou stranou vo februári 1948 priviedlo štát do sféry soivetskeho vplyvu. V roku 1960 Československá republika zmenila svoj názov na Československú socialistickú republiku (ČSSR). Pokus o zmenu totalitného režimu, ktorý je spojený s menom Alexandra Dubčeka, bol zmarený vpádom vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Dňa 1. januára 1969 vstúpil do platnosti zákon o federácii. Od tohto momentu sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, Česká socialistická republika (ČSR) a Slovenská socialistická republika (SSR).
K zrúteniu komunistického režimu došlo v novembri 1989. Následne boli uskutočnené viaceré reformy obnovujúce demokráciu a ukončujúce komunizmus. Od roku 1990 názov celého štátu bol zmenený na Českú a Slovenskú federatívnu republiku (ČSFR). Po druhých slobodných voľbách v júni 1992 v oboch častiach federácie (prvé sa konali v júni 1990) sa začali intenzívne rokovania víťazov o vzťahoch slovenských a českých orgánonov. Krátko po 17. 7. 1992, kedy bol vydaný Dokument o zvrchovanosti Slovenskej republiky, došlo k dohode o rozdelení štátu.
1. 9. 1992 bola prijatá Ústava Slovenskej republiky. 1. 1. 1993 zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a vznikli dva samostatné štáty Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR).
14.12.2000 sa Slovenská republika stala členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), od 29. 3. 2004 je členom Severoatlantickej aliancie (NATO) a od 1. 5. 2004 je členom Európskej únie; 1. 1. 2009 sa pripojila k tým štátom Európskej únie, ktoré prijali euro za svoju národnú menu.
Rozvoj školstva na území Slovenska
Počiatky organizovaného vzdelávania na území Slovenska
Počiatky organizovaného vzdelávania na území Slovenska sú spojené s príchodom vierozvestcov Konštantína a Metoda do Veľkomoravskej ríše v 9. storočí. Zachované správy dokladujú, že slovanskí vierozvestcovia vychovávali a školili v staroslovienskom jazyku a písme kňazský dorast.
Stabilnejší školský a vzdelávací systém sa vytváral v súčinnosti s organizačným upevňovaním kresťanstva. V 11. – 14.stor. na našom území pôsobili školy kapitulské, kláštorné a farské. S rozvojom miest v 15. a 16. storočí súvisel vznik mestských (latinských) tzv. partikulárnych škôl. Popri nich vznikali aj súkromné pisárske školy. Významnú výchovno-vzdelávaciu inštitúciu predstavovali cechy, kde v rámci učňovského pomeru sa tovariši učili a zdokonaľovali remeslu. Prvou univerzitou na území Slovenska bola Academia Istropolitana, založená v roku 1465 v Bratislave Matejom Korvínom, ktorá po jeho smrti zanikla.
Školstvo v 16. storočí
Reformácia podnietila kvantitatívny nárast škôl, ktorých vývoj sa od polovice 16.stor. uberal dvoma smermi. Podľa konfesionálneho rozdelenia obyvateľstva vznikali školy katolícke a evanjelické.
Katolícke šesťročnélatinské školy a univerzity s trojročnou filozofickou a štvorročnou teologickou fakultou spravovali jezuiti, elementárne školy piaristi. Z iných reholí sa venovali vzdelávaniu premonštráti, benediktíni, františkáni a paulíni.
Evanjelické školstvo na rozdiel od katolíckeho nemalo jednotnú organizáciu. Vysokú úroveň dosahovali evanjelické mestské latinské školy.
Prvé univerzity na území Slovenska
V 16. storočí Uhorsko nemalo žiadnu univerzitu. Až na podnet ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmanyho bola v Trnave v roku 1635 založená jezuitská univerzita s filozofickou a teologickou fakultou, rozšírená v roku 1665 o právnickú a v roku 1769 o lekársku fakultu. V Košiciach bola založená univerzita v roku 1657 a mala filozofickú a teologickú fakultu.
Nová osvietenská doba dala podnet k vzniku vysokej školy banskej v Banskej Štiavnici v roku 1763, ktorá sa stala svetoznámou nielen preto, že išlo o prvú vysokú školu technického zamerania v Európe, ale najmä pre vysokú kvalitu vzdelávania a vedeckého bádania. V tom istom roku bolo v Senci Máriou Teréziou založené Collegium economicum, ktoré obsahom vzdelávania i svojou organizáciou zodpovedalo vysokej škole.
Školské reformy Márie Terézie
V 18. storočí štát začal postupne regulovať hospodársky, spoločenský a kultúrny život a školstvo sa stalo stredobodom kultúrnej politiky. Bola to reakcia na meniace sa pomery – postupný rozklad feudalizmu. Školská reforma z roku 1777 – Ratio educationis schválená Máriou Teréziou výraznou mierou prispela k vytvoreniu základov novodobého školstva. Stala sa záväznou normou pre katolícke školstvo a uzákonila vrchný dozor i nad školami nekatolíckymi. "Ratio" upravilo organizáciu, správne a finančné zabezpečenie školstva, študijný a disciplinárny poriadok. Nové upravené "Ratio" z roku 1805 vymedzilo čas školskej dochádzky od 6 do 12 rokov a obsahovalo i ustanovenia o vzdelávaní dievčat.
Školstvo v 19. storočí
Školstvo v Uhorsku v 19. storočí sa stalo nielen politicum ale aj nacionalisticum. Pokusy o utvorenie rečovo a politicky jednotného maďarského národa v rôznej intenzite boli sprievodným znakom tohto storočia.
Organizačné usporiadanie škôl mení tzv. Thunovská školská reforma z roku 1850.
Organizačné usporiadanie škôl poskytujúce základné vzdelanie upravil zákon z roku 1868 o ľudových a meštianskych školách a učiteľských ústavoch. Prvýkrát od čias tereziánskej reformy základné školy, ktorých zriaďovateľom bol štát, cirkev, obec, spolky alebo súkromné osoby, dostali jednotnú vonkajšiu organizáciu. Striktne sa stanovila školopovinnosť pre všetky deti od 6 do 12 rokov, určila sa vnútorná organizácia škôl zavedením jednotných učebných predmetov a utvorila sa centrálna koordinácia dozoru nad všetkými školami.
Školstvo po vzniku 1. Československej republiky
Vznik prvej Československej republiky v roku 1918 znamenal pre Slovákov oslobodenie od maďarského útlaku a v oblasti školskej politiky naštartovanie procesu zjednocovania školských sústav na území republiky.
Ústredným orgánom štátnej správy bolo Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe. Školskú sústavu tvorilo národné školstvo (detské opatrovne, ľudové, meštianske a pomocné školy), stredné školstvo (osemročné gymnáziá, učiteľské ústavy, odborné školy) a školy vysoké. K významným opatreniam patril tzv. malý školský zákon č.226 z roku 1922, podľa ktorého sa od školského roku 1927/28 na Slovensku zaviedla osemročná povinná školská dochádzka. Na rozdiel od národného školstva sa školstvo stredné počas trvania republiky neriešilo komplexne, ale riešili sa len jednotlivé typy stredných škôl. K významným počinom pre zabezpečenie výchovy vlastnej inteligencie bolo založenie Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1919 so štyrmi fakultami – lekárskou, právnickou, filozofickou a prírodovednou a v roku 1937 Vysokej školy technickej dr. M.R.Štefánika v Košiciach. Vysoká škola obchodná vznikla v roku 1940 v Bratislave.
Významným aktom, ktorý ovplyvnil vývoj školstva na Slovensku, bolo nariadenie Slovenskej národnej rady zo 6.septembra 1944 o poštátnení školstva.
Školstvo po roku 1948
Po roku 1948 Československo nastúpilo cestu budovania štátu na princípe monopolu jednej strany, spoločného vlastníctva s výlučnou orientáciou na sovietske modely vytvárania jednotlivých oblastí hospodárskeho a spoločenského života, ktorý s niekoľkými pokusmi o revíziu systému pretrval štyridsať rokov.
Organizáciu a vyučovanie na základných, stredných a vysokých školách upravovali prijaté zákony a nariadenia, z ktorých zásadný význam pre ďalšie smerovanie mal zákon č. 95/1948 Zb. o základnej úprave jednotného školstva. Zjednotil školstvo právne a organizačne na princípe štátnej a jednotnej školy, stanovil povinnú deväťročnú školskú dochádzku a vzťahoval sa na všetky stupne a druhy škôl okrem vysokých a bohosloveckých. Zákon o školskej sústave a vzdelávaní učiteľov č. 31/1953 Zb. zmenil predchádzajúcu štruktúru školského systému a povinná školská dochádzka sa skrátila na osem rokov, stredná všeobecnovzdelávacia škola s maturitou sa stala trojročnou. Došlo k rozšíreniu siete predškolských zariadení, stredných odborných škôl, odborných učilíšť a učňovských škôl. Do školskej sústavy sa právne zakotvilo vzdelávanie pracujúcich popri zamestnaní. Vysoké školy sa rozvíjali podľa zákonov z roku 1950 a 1956 .
Podľa školského zákona č.186/1960 Zb. sa pristúpilo k opätovnému predĺženiu povinnej školskej dochádzky na deväť rokov. Do systému stredných škôl sa zaradili odborné učilištia a učňovské školy. V rozvoji vysokých škôl zohral úlohu Zákon o vysokých školách z roku 1966.
Podľa zákona č. 29/1984 Zb. sa pristúpilo k realizácii stredoškolského vzdelávania v rámci povinnej desaťročnej školskej dochádzky, k rýchlejšiemu rozvoju systému predškolskej výchovy, vysokého školstva a ďalšieho celoživotného permanentného vzdelávania dospelých.
Školstvo po roku 1989
V novembri 1989 v Československu padol komunistický režim a celá spoločnosť vrátane školstva nastúpila proces transformácie. Princípy demokratizácie a humanizácie zakotvené v novelizovanom zákone č.171/1990 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov vytvorili vhodné východiská pre diferenciáciu a decentralizáciu našej výchovno-vzdelávacej sústavy, vytváranie nového obsahu výchovy a vzdelávania zodpovedajúceho potrebám konca 20. storočia.