Plánovacia politika určujúca obsadenie miest vysokoškolských učiteľov nie je centrálne riadená. Personálne riadenie si zabezpečujú jednotlivé univerzity a odborné vysoké školy. V rámci skvalitňovania vysokoškolského vzdelávania zaviedol rezort školstva nový model financovania vysokých škôl. V takzvaných výkonnostných zmluvách sa vysoké školy zaväzujú plniť niektoré parametre, ktoré zvyšujú kvalitu. Jedným z voliteľných merateľných ukazovateľov je aj podiel vysokoškolských učiteľov s iným ako štátnym občianstvom Slovenskej alebo Českej republiky. 

Vstup do profesie

Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním. Každá vysoká škola či univerzita má vypracované „Zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov“, ktorými sa riadi. Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania musí byť zverejnené na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte, a poskytnuté ministerstvu na zverejnenie na jeho osobitnej internetovej stránke. Vypísanie výberového konania na obsadenie funkcie profesora musí byť zverejnené i v periodickej dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Činnosť vysokej školy sa riadi zákonom o vysokých školách a aktuálne platným Zákonníkom práce.

Vysoké školy sú právnické osoby. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so zamestnávateľom upravuje osobitný predpis. Na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere ako verejní zamestnanci na ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávanie vysokoškolských učiteľov upravuje zákon o vysokých školách a zákonník práce. 

Pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov. Vysokoškolský učitelia teda uzatvárajú so zamestnávateľom pracovnú zmluvu na dobu určitú. Bez výberového konania na miesto vysokoškolského učiteľa môže rektor alebo dekan najviac na jeden rok prijať zamestnanca do pracovného pomeru na kratší pracovný čas alebo uzatvoriť dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník a umelecký pracovník môže mať najviac tri pracovné pomery s vysokými školami sídliaci mi na území Slovenskej republiky alebo pôsobiacimi na území Slovenskej republiky, uzavreté na výkon práce vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka, pričom najviac v jednom z nich môže vykonávať prácu v ustanovenom týždennom pracovnom čase.

Zamestnanci vysokých škôl sa riadia etickým kódexom, ktorý si vytvára každá vysoká škola samostatne vo svojich vnútorných smerniciach. Vysoké školy vo svojich etických kódexoch deklarujú súlad s pravidlami Európskeho kódexu etiky a integrity výskumu.

Platy

Platové podmienky vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov stanovuje zákon o odmeňovaní pedagogických zamestnancov, ktorý určuje platové tarify podľa platových stupňov od 1 do 14 a platových tried 6-11. Plat sa odvíja od zaradenia do platovej triedy a platového stupňa podľa typu a obtiažnosti vykonávanej práce a narastá rokmi praxe.

Charakteristiky platových tried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme opisuje v prílohe zákon č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Osobitná stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov od 1. septembra 2023 stanovuje, že minimálny tarifný plat v triede 6 a platovom stupni 1 je  1025,5 €. Tarifný plat v triede 11 a platovom stupni 1 je 1586,5 €. Pri počte rokov praxe nad 40 je v triede 6 a platovom stupni 14 tarifný plat  1394,5 €, v triede 11 a platovom stupni 14 tarifný plat 2166 €.

Vysoké školy  sú vedecko-pedagogické inštitúcie, prebieha tu výučba a výskum v určitom pomere. Tento pomer je upravovaný samotnými vysokými školami v ich pracovných poriadkoch. Dĺžka týždenného pracovného času je stanovená v súlade s ustanoveniami § 85 a nasl. Zákonníka práce, zákona o vysokých školách a v súlade s kolektívnou zmluvou. Rozvrhnutie pracovného času, jeho začiatok a koniec, rozvrh výučby, ako aj prestávky v práci stanovuje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, prípadne dohodou v kolektívnej zmluve. Pracovný čas vysokoškolských učiteľov je prioritne stanovený rozvrhom hodín, rozvrhom konzultačných hodín a rozpisom skúšok. Samotné úlohy týkajúce sa obsahu práce sú súčasťou pracovnej náplne, ktorá tvorí prílohu pracovnej zmluvy.

Dĺžka dovolenky vysokoškolského učiteľa je 9 týždňov.

Získavaním vedecko-pedagogických hodností docent a profesor si vysokoškolský učiteľ zabezpečuje aj postup v zamestnaní. Avšak na funkčné miesta docentov a profesorov vypisujú vysokoškolské inštitúcie výberové konania, do ktorých sa musí vysokoškolský učiteľ, ktorý nadobudol jeden z uvedených akademických titulov, prihlásiť. Až po úspešnom absolvovaní výberového konania je uchádzačovi priznané funkčné miesto docenta alebo profesora. 

Na vysokých školách podmienkou získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu docent je úspešná habilitácia na základe habilitačnej práce. Podmienkou získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu profesor je predchádzajúce získanie titulu docent. Vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul hosťujúci profesor priznáva rektor na návrh vedeckej rady vysokej školy takému externému pracovníkovi, ktorý je preukázateľne významnou vedeckou (umeleckou) osobnosťou v príslušnom vednom (umeleckom) odbore. Vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul hosťujúci docent priznáva dekan na návrh vedeckej rady fakulty takému externému pracovníkovi, ktorý preukázateľne dosiahol významné vedecké výsledky alebo vytvoril majstrovské umelecké diela. 

Nárok na dôchodok vznikne najskôr dovŕšením dôchodkového veku, ktorý je 64 rokov. Dôchodkový vek sa znižuje s počtom vychovaných detí. Znižovanie dôchodkového veku sa týka iba tých mužov, u ktorých výchova detí nebola zohľadnená matke.

Pracovný pomer učiteľov, vedeckých pracovníkov a umeleckých pracovníkov vysokých škôl sa končí koncom školského roka, v ktorom dovŕšili 70 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil z iného dôvodu skôr. Dekan (rektor) so súhlasom akademického senátu fakulty (vysokej školy) môže učiteľovi vysokej školy pracovný pomer predĺžiť aj po dovŕšení tohto veku.

Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Každý občan Slovenskej republiky má právo ukončiť pracovný pomer dosiahnutím dôchodkového veku, alebo môže ísť do predčasného dôchodku po splnení stanovených podmienok. V prípade odchodu do predčasného dôchodku sa dôchodok zníži na základe vzorca na výpočet predčasného dôchodku.