Hodnotenie žiakov 

Každý školský vzdelávací program musí obsahovať  systém hodnotenia y žiakov, ktorý však musí rešpektovať platnú legislatívu (Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní, Vyhlášku č. 224/2022 Z. z. o strednej škole, Metodický pokyn č. 21/2011 upravujúci postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike).

V zmysle legislatívy má žiak strednej školy právo:

• vedieť, čo sa bude hodnotiť a akým spôsobom,
• dozvedieť sa výsledok každého hodnotenia,
• na objektívne hodnotenie.

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa vykonáva priebežné a súhrnné hodnotenie žiaka. Priebežné hodnotenie sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka počas školského roka (formatívne hodnotenie). Súhrnné hodnotenie sa vykonáva na konci každého polroka (sumatívne hodnotenie). Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie formu priebežného hodnotenia a formu súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet.

Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete strednej školy sa vykonáva formou klasifikácie (známkou), slovného hodnotenia, kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania. Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete strednej školy sa vykonáva formou klasifikácie alebo kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia. Žiak je skúšaný ústne, písomne a prakticky. O každom skúšaní je vedení záznam. 

V priebehu polroka by mal byť z jedného vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou jedna hodina týždenne vyskúšaný minimálne dvakrát. Z vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou vyššou ako jedna hodina týždenne by mal byť žiak v priebehu polroka skúšaný minimálne trikrát. Výsledný stupeň prospechu žiaka vo vyučovacom predmete určí vyučujúci. V predmete, v ktorom vyučuje viac učiteľov, určia výsledný stupeň za klasifikačné obdobie príslušní učitelia po vzájomnej dohode.

Pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch v rámci súhrnného hodnotenia sa hodnotí kvalita práce a učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol počas polroka. Pritom sa prihliada na systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať, a to počas celého klasifikačného obdobia. 

Hodnotenie vykonané formou klasifikácie sa vyjadruje v jednotlivých vyučovacích predmetoch klasifikačnými stupňami

• 1 – výborný,
• 2 – chválitebný,
• 3 – dobrý,
• 4 – dostatočný,
• 5 – nedostatočný.

Slovné hodnotenie je hodnotiaci opis toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.

Kombinované hodnotenie je hodnotenie v jednom vyučovacom predmete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením alebo hodnotenie v niektorých vyučovacích predmetoch klasifikačným stupňom a niektorých vyučovacích predmetoch slovným hodnotením.

Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom, či žiak vo vyučovacom predmete splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje len v prvom polroku, informácia sa uvádza na konci prvého polroka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje v prvom polroku aj v druhom polroku alebo len v druhom polroku, informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je hodnotený takto: „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“

Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z uvedených foriem sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza

• „aktívne absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu aktívne zúčastňoval,
• „absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval alebo bol prítomný a zo závažných dôvodov nepracoval,
• „neabsolvoval“, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval, alebo
• „oslobodený“, ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom predmete v plnom rozsahu.

Správanie žiaka sa hodnotí stupňom klasifikácie

• 1 – veľmi dobré,
• 2 – uspokojivé,
• 3 – menej uspokojivé,
• 4 – neuspokojivé.

Celkové hodnotenie žiaka strednej školy na konci prvého a druhého polroka školského roka sa vyjadruje takto:

• prospel s vyznamenaním,
• prospel veľmi dobre,
• prospel, alebo
• neprospel.

Za vynikajúci prospech a správanie môže udeliť žiakovi škola pochvalu, pri priestupkoch napomenutia a pokarhania rôznej závažnosti. Za závažné alebo opakované previnenia voči školskému poriadku, zásadám spolunažívania, ľudským právam alebo mravným normám spoločnosti možno udeliť žiakovi strednej školy, ak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie zo štúdia.

Na konci školského roka žiak dostáva vysvedčenie so súhrnným hodnotením za prvý a druhý polrok školského roka. Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch, hodnotenie správania a celkové hodnotenie prospechu žiaka.

Žiak môže byť z  legislatívne daných dôvodov skúšaný komisionálne ak: vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole, požiada o preskúšanie plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka, podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie žiaka, neprospel z vyučovacieho predmetu, študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole, je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy, vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej praxe a skúšku z profilového predmetu, plní školskú dochádzku osobitným spôsobom, vzdeláva sa individuálne alebo vykonáva komisionálnu skúšku s cieľom získať nižšie stredné vzdelanie.

V škole sa vykonáva interná evalvácia (hodnotenie) výsledkov žiakov, čo škola zverejňuje v Správe o výchovno-vzdelávacej činnosti na konci každého školského roka a zverejňuje ju na svojich webových stránkach .

Postup žiakov 

Do vyššieho ročníka strednej školy postupujú všetci žiaci, okrem tých, ktorí neprospeli. O neprospechu žiaka je zákonný zástupca informovaný v priebehu príslušného polroka daného školského roka.

Žiak, ktorý neprospel najviac z dvoch povinných predmetov, môže so súhlasom riaditeľa strednej školy vykonať komisionálne skúšky v náhradnom termíne (najčastejšie posledný prázdninový týždeň pred začiatkom školského roka). Po ich úspešnom vykonaní postupuje do vyššieho ročníka. Ak opravné skúšky žiak nevykoná úspešne, môže mu riaditeľ strednej školy povoliť opakovať ročník. 

Žiak strednej školy môže v priebehu štúdia prestúpiť na inú strednú školu. O prestupe rozhoduje riaditeľ tej strednej školy, na ktorú sa žiak rozhodol prestúpiť. Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy je úspešné vykonanie rozdielovej skúšky. Obsah, rozsah a termín rozdielovej skúšky, ktorú musí žiak  vykonať, určuje riaditeľ strednej školy, na ktorú chce žiak prestúpiť.

Certifikácia 

Štúdium na stredných školách sa ukončuje maturinou, záverenčnou alebo absolventskou skúškou.

Maturitnú, záverečnú a absolventskú skúšku môže žiak vykonať do 3 rokov po absolvovaní štúdia na strednej škole. Deň po vykonaní niektorej z vyššie uvedených skúšok prestáva byť absolvent žiakom školy. Ak žiak strednej  školy nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.

Maturitná skúška

Maturitnou skúškou sa ukončuje štúdium:

• najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu,
• najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej odbornej škole,
• nadstavbové, ktoré nadväzuje na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore vzdelávania,
• vo štvrtom ročníku štúdia šesťročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu a v ôsmom ročníku tanečného konzervatória.

Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške.

V súlade so Štátnym vzdelávacím programom vypracováva NIVAM Katalóg cieľových požiadaviek na maturitnú skúšku (ďalej len „Katalóg“). Katalóg je  zostavený z cieľových požiadaviek na maturitnú skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov. Cieľom maturitnej skúšky overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného Katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú. Katalóg stanovuje požiadavky na úroveň, ktorá je očakávaná od žiakov po absolvovaní daného predmetu v rámci stredoškolského štúdia a ktorú majú žiaci prezentovať na maturitnej skúške. Zámerom je zabezpečiť porovnateľnú úroveň žiakov končiacich stredoškolské štúdium na celom Slovensku. Najnovší Katalóg je platný od 1.9.2018.

Maturitná skúška pozostáva z

1. externej časti a
2. internej časti.

Externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Externú časť maturitnej skúšky zabezpečuje NIVAM. Z vyučovacích  predmetov: jazyk slovenský a literatúra, cudzie jazyky (anglický, nemecký španielsky, francúzsky, taliansky a ruský), vyučovacie jazyky národnostných menšín (maďarský jazyk a literatúra a ukrajinský jazyk a literatúra) a matematika.  

Interná časť maturitnej skúšky sa vykonáva vo všetkých maturitných predmetoch. U jazykov sa vykonáva aj písomná forma, zadávaná celoštátne v rovnakom čase. Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky sa môže konať (okrem jej písomnej časti):

• ústnou formou,
• praktickou formou,
• predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,
• obhajobou komplexnej odbornej práce, projektu alebo úspešnej súťažnej práce,
• realizáciou a obhajobou experimentu alebo
• kombináciou uvedených foriem.

Interná časť maturitnej skúšky je verejná okrem jej písomnej formy.

Každá časť maturitnej skúšky sa v príslušnom predmete hodnotí osobitne a ich hodnotenie sa uvádza na vysvedčení o maturitnej skúške. Externá časť maturitnej skúšky sa hodnotí percentami úspešnosti. Ak externú časť maturitnej skúšky vykoná najmenej 30 žiakov, hodnotí sa aj percentilom. Hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje percentami úspešnosti. Hodnotenie ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje klasifikačným stupňom. V prípade neúspechu na maturitnej skúške má žiak možnosť absolvovať opravnú maturitnú skúšku.

Žiak môže vykonať v jeden deň internú časť maturitnej skúšky (okrem jej písomnej formy) najviac z troch predmetov. Žiak vykoná internú časť v priebehu najviac piatich pracovných dní  v jazyku, v ktorom sa predmet vyučoval. Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy, sa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku. 

Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v marci až v júni príslušného školského roka, alebo v mimoriadnom skúšobnom období v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré mu neumožňujú vykonať maturitnú skúšku štandardným spôsobom, koná skúšku za upravených podmienok,  t.j. napr. maturitné testy budú  upravené podľa stupňa postihnutia - zväčšené písmo, prehľadne členený text, zvýraznenie podstaty úlohy. Nevidiaci budú pracovať s testami v Brailovom písme.

V triedach s dvoma vyučovacími jazykmi, ktorých vzdelávanie sa riadi medzinárodnou zmluvou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto zmluvy.

Ak žiak, zákonný zástupca alebo ním poverená osoba nie je spokojná s hodnotením maturitnej skúšky, alebo jej písomnej časti, môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do svojej písomnej práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami hodnotenia práce do 5 dní odo dňa, keď sa dozvedel o výsledku. Ak je námietka opodstatnená voči hodnoteniu maturitnej skúšky, nové preskúšanie sa koná pred predmetovou komisiou v pôvodnom zložení.

Maturitné predmety

Na gymnáziách s vyučovacím jazykom slovenským maturujú povinne všetci žiaci zo slovenského jazyka a literatúry a cudzieho jazyka na úrovni „B2“ Spoločného európskeho rámca,  ďalej si vyberajú dva voliteľné predmety.

Na gymnáziách s vyučovacím jazykom národnostným menšín je povinným jazykom na maturitnej skúške jazyk národnosti a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, cudzí jazyk na úrovni „B2“ a voliteľný predmet.

Na bilingválnych gymnáziách je povinným maturitným predmetom slovenský jazyk a literatúra, druhý vyučovací jazyk na úrovni „C1“ Spoločného európskeho referenčného rámca, 2 – 5 voliteľných predmetov. 

V stredných odborných školách, stredných športových školách, školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách, s vyučovacím jazykom slovenským je povinným maturitným predmetom slovenský jazyk a literatúra, ďalej cudzí jazyk na úrovni „B1 alebo B2“ a teoretická časť odbornej zložky a praktická časť odbornej zložky.

V stredných odborných školách, stredných športových školách, školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách, s vyučovacím jazykom národnostných menšín je to vyučovací jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, cudzí jazyk na úrovni „B1 alebo B2“ a teoretická časť odbornej zložky a praktická časť odbornej zložky.

V bilingválnom štúdiu strednej odbornej školy je povinným maturitným predmetom slovenský jazyk a literatúra, cudzí jazyk na úrovni „C1“ a odborná zložka- teoretická časť v druhom vyučovacom jazyku a praktická časť v slovenskom jazyku.

V strednej športovej škole v študijnom odbore športové gymnázium sú povinnými maturitnými predmetmi slovenský jazyk a literatúra, povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk a dva voliteľné predmety.

V strednej športovej škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny v študijnom odbore športové gymnázium sú povinnými maturitnými predmetmi jazyk národnostnej menšiny a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra, povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk a jeden voliteľný predmet.

V pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu sú predmetmi maturitnej skúšky teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

Interná časť maturitnej skúšky (s výnimkou písomnej časti) z jednotlivých predmetov sa vykonáva pred predmetovou maturitnou komisiou. Predmetová maturitná komisia sa skladá z predsedu a dvoch skúšajúcich učiteľov danej školy. Členovia komisie musia byť pedagogickí zamestnanci a spĺňať kvalifikačné predpoklady na vyučovanie vyučovacieho predmetu, z ktorého sa maturitná skúška koná. Predsedu školskej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa maturitná skúška koná. 

Záverečná skúška

Záverečnou skúškou sa ukončujú učebné odbory poskytujúce nižšie stredné odborné vzdelanie a stredné odborné vzdelávanie. Cieľom záverečnej skúšky je:

• overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a 
• overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú. 

Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru. Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 30. septembra. Na záverečnej skúške sa overujú vedomosti a zručnosti prostredníctvom vyžrebovanej témy.

Záverečná skúška sa člení na teoretickú časť a praktickú časť. Na teoretickú časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém. Teoretická časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná pred teoretickou časťou záverečnej skúšky. Praktická časť záverečnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania (t. j. u zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravoval). Príprava žiaka na teoretickú časť záverečnej skúšky trvá 15 minút až 30 minút. Na praktickú časť záverečnej skúšky sa určuje podľa náročnosti a špecifík odboru vzdelávania 1 téma až 15 tém zohľadňujúce činnosti, na ktorých výkon sa žiak pripravuje. Praktická časť záverečnej skúšky trvá najviac 24 hodín. V odboroch vzdelávania, v ktorých si to charakter záverečnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť záverečnej skúšky trvať najviac 4 týždne.

Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia. Členmi skúšobnej komisie sú predseda, podpredseda a triedny učiteľ. Predsedom a podpredsedom môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného predmetu. Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa záverečná skúška koná. Ďalšími členmi komisie môžu byť majster odbornej výchovy, učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo učiteľ odbornej praxe, skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie alebo zástupca zamestnávateľa.

Absolventská skúška

Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka. V prípade umeleckých odborov vzdelávania na konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu  sa overuje aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská skúška obsahuje:

• na hudobnom a dramatickom konzervatóriu - absolventské výkony z profilového predmetu/profilových predmetov , absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,
• na tanečnom konzervatóriu - absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,
• na škole umeleckého priemyslu - praktickú skúšku vrátane obhajoby absolventskej písomnej práce, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného študijného odboru; súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej prípravy,
• na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,
• na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných predmetov.

Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni príslušného školského roka alebo v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka. Termín konania absolventskej skúšky určuje ministerstvo školstva. Mimoriadne skúšobné obdobie je určené na vykonanie opravnej absolventskej skúšky alebo náhradnej absolventskej skúšky.